Život počas

Občas sa správam,

ako keby pravidlá dávali zmysel.

Občas uverím v nereálnu vec

aj keď nádej je po pohrebe.

 

Chcem všetko, 

len nie pritakať

ako ovečky pred štólou,

a hrdý byť nie

na jazyk, farbu a bandu klamárov, 

ale na schopnosť myslieť. 

Ako mať voľné nohy,

bez vodiacich čiar na ceste

a byť iný!

ÁNO

Hrdý, že nemám sklonenú hlavu,

že sadím ruže uprostred zimy. 

 

Spravím všetko. 

Poruším desatoro. 

Pre jediný úsmev. 

Pre jediné "niekto". 

 

Vykročím tou správnou nohou, 

tou svojou, 

s-bez

medzispojov. 

 

Aby som sa dostal

-kam?-

do cieľa, 

s plným albumom spomienok, 

s niekým, 

nie sám. 

A oblepená kniha

Bude o ceste, 

zákrutách a kameňoch, 

sťa čo by sníval. 

 

A usmeje sa smerom späť, 

vykročiac vpred, 

ruka v ruke.

 

Fredi