16- 13.7.2014 Weltmeisterschaft

-Všetci sme nadšení keď nám do izby na internáte príde niečo nové. Zlatí Nemci sa rozhodli že tentoraz to budú elektrické žalúzie. Keďže mail oznamoval že by sa na naše poschodie mali dostať vo štvrtok alebo v piatok, nerobil som si ťažkú hlavu z toho, že z výletu s Paulom sme prišli o tretej ráno. Nevšimol som si taký drobný detail, na dverách kuchyne bol odkaz, že v pondelok od rána menia žalúzie. Keď mi po 4 hodinách spánku niekto klopal na dvere, nechápal som veľmi čo sa deje a už vôbec nie keď si ich sám „Hausmeister“ otvoril. Tváril sa podivuhodne keď zbadal Paula na zemi, ale veta „Sie haben 10 Minuten“ nás rýchlo dostala na nohy aby sme uvoľnili cestu ku oknu. Keďže mám ako jediný z celého intráku lampu inteligentne zabudovanú tak, že okno nie je možné otvoriť na viac ako 20 cm, robotník čo prišiel povedal: Aj tak pôjde preč. Ja hlupák som si myslel že ju odmontuje, urobí svoju robotu a zamontuje naspäť, v lepšom prípade na iné miesto kde by už viac pri otváraní okna nezavadzala ani mne. Ako som sa však vrátil na izbu plný entuziazmu z nových roliet, trochu mi prišlo zle. Lampa bola napoly odsunutá a všade navôkol z nej trčali káble. Ujo Robotník len skonštatoval: Musíte zavolať Herr Kokottovi (To je náš Hausmeister, však meno si nevyberáme). Tak som teda volal Hausmeistrovi. Raz, dva krát, tri krát, bol som tam každý deň, čo by aj fungovalo keby tam bol aspoň raz aj on. Tak som zvolil neštandardný postup a na kúsok papiera napísal čo sa stalo, samozrejme s pomocou google translatora a poprosil ho aby prišiel. Po 2 týždňoch života v tme som už ani nedúfal že sa niečo zmení. Raz však prídem do izby po prednáške a nemohol som uveriť vlastným očiam. Lampa bola opravená, na stole a okolitom priestore gigantické špinavé stopy a papier ktorý som Herr Kokottovi napísal. Myšlienka čo vzišla z tohto príbehu:

Prvý krát vo svojom živote mi nestačil môj, potreboval som iný.

-Keby ste sa niekedy rozhodli ísť na bicykli niekam- kamkoľvek, pozrite si radšej trasu, lebo potom dopadnete ako my, keď sme pôvodnú 30 minútovú trasu zvládli za 2 hodiny. Zde krátka ukážka:

https://www.youtube.com/watch?v=JBW9vXzn_GE

-Kráčam si tak zničený z Capoeiry a ešte aj bosý, však to mám blízko, keď už ani nevidím na cestu a zrazu pri intráku začujem zbor kresťanov. Myslel som že som už došiel.

-13.7.: Finále Nemecko : Argentína sme pozerali v Nemecku, v Írskom bare s Taliankou, Rusom a Američankou. Typicky slovenské.

-Bežím si tak po parku, bežím, až zistím že zase raz nie som v parku a keď som po dlhom čase trasou „späť“ natrafil na tabuľku „Willkommen in Karlsruhe“, potešil som sa, že som to stále ja.

-Prechádzka o jednej ráno za brutálneho lejaku môže byť vskutku zaujímavá. Hlavne keď človek v mestskom parku natrafí na diviaka.

-V Karlsruhe existuje írsky bar, v ktorom ešte za čias majstrovstiev sveta vo futbale 2014 rozdávali za každý gól strelený Nemeckom shot Jägermeister zadarmo. Nachádzali sme sa v ňom aj počas zápasu Nemecko : Brazília (konečný výsledok 7 : 1). Keďže boli ale Nemci prirýchli a čašníci príliš pomalí, nestíhali nalievať a pre nedostatok poldecákov sme si celkom neužili 7 free shotov.

Perličky:

-Heute? -Tomorrow

-Hnědkopádně

-Originál: Snow White. Talianska verzia: Snow Old

-How did we get from porn to democracy? – Because of dreams!

-Porn für die ganze Familie!

-Welttisch- stôl kde na každej stoličke sedí iná národnosť

-Vodka vozík- nákupný vozík z ktorého dostanete shoty vodky už v pripravenej forme, viď prílohu