Pehy

Jedného dňa si z nudy v nebi vymysleli anjeli súťaž, kto z nich je najkrajší. Ich súťaže však vyzerali inak ako naše. Mali len jedného, namiesto troch ocenených a mohol sa zapojiť len určitý počet súťažiacich. Anjeli teda spomedzi seba vybrali piatich najkrajších. Jeden bol najvyšší, druhý najviac žiaril. Tretí mal najbelšie krídla. Štvrtý mal najoslnivejší úsmev a piaty? Piaty mal pehy!

Súťaž sa začala a všetci piati predvádzali to najlepšie zo seba, ukazovali svoju zručnosť. Nastalo vyhodnotenie. Prvé miesto vyhral najvyšší anjel. Všetci tlieskali a radovali sa, pochopiteľne aj jeho súperi. Anjela s pehami však niečo mrzelo, niečo ho trápilo. Odišiel bokom od svojich bratov a rozplakal sa. Vedel totiž, že je iný, a možno aj preto ho nezvolili za najkrajšieho. Ronil veľké slzy, ktoré, ani si nevšimol ako, mu všetky pehy z jemnej tváre zmyli. Keď si to uvedomil. S radosťou vyskočil a rozbehol sa ku svojim bratom. Nenašiel ich však radovať sa. Niekoho hľadali.

„Koho hľadáte?“ Spýtal sa vynovený anjel s úsmevom.

„Anjela s pehami.“ Odvetili mu. „Dostal totiž cenu za výnimočnosť.“ Anjel sa zhrozil. Okamžite sa vrátil ku oblaku kde plakal. Jeho slzy s pehami však už boli dávno preč. Padli na zem. Anjel sa rozhodol ich nájsť a tak hľadal stopy svojich sĺz. Doviedli ho k malej kolíske. Nakukol dnu a uvidel zázrak. Malé spiace dievčatko s plavými kučeravými vláskami. Okolo nošteka sa jej usadili anjelove slzy, anjelove pehy. Ten sa usmial a dievčatko pohladil. Odvtedy stráži poklad ktorý našiel, pehy, ktoré stratil a výnimočnosť, ktorú predal tejto krehkej bytosti.

Fredi