Vlastný dych

Nechaj ma ísť svojou cestou,

chcem robiť to čo mám rád,

ráno behať, večer skákať,

pomedzi to krotiť hlad.

 

Chcem nájsť všetky svoje vady,

okúsiť čo sú to zrady.

Kto je to falošný priateľ,

nebyť len nemý,

len slepý pozorovateľ.

 

Pod nohami cítiť zem,

potknúť sa o každý kameň.

Nech mi tečie z kolien krv,

skôr ako to zbalím prv.

 

Chcem zažiť ten voľný pád,

začuť zvuk skutočných zvád.

Chcem vedieť čo je to tma,

povedať raz: „je mi zima“.

 

Cítiť bolesť a pýtať sa prečo,

byť sám a strácať vždy niečo.

Len keď prejdem svojou cestou sám,

pochopím, čo všetko vlastne mám.

 

Začnem si ceniť vlastný dych,

zvuk na perách priateľa, zvaný smiech.

 

Začnem mať rešpekt pred krásnym dňom,

budem sa cítiť Niekým,

veriť, že sám som v Ňom.

 

Budem ďakovať za každé jedno sústo,

veriť v zmysel aj tam, kde je pusto.

 

Mať dôvod žiť na tomto svete,

počuť melódiu v holej vete.

 

Naučiť sa lietať,

hľadieť do nebeských výšok,

občas cítiť tvrdú zem, občas teplý piesok.

 

Týmto všetkým nejdem sám,

verím, že to čo mám mať, už dávno mám.

Fredi