Vitaj stredná škola!

    O stenu sa práve roztrieštil budík. Jeho chyba. Nemal ma budiť tak skoro. Aj keď je pravda, že aspoň na prvý deň v škole by som meškať nemal. Z tejto malej diery, odkiaľ pochádzam idem na strednú školu sám. V kútiku duše dúfam, že mi autobus ujde a ja budem môcť dosnívať sen so svojou bývalou slovenčinárkou. Na moju smolu ale šofér autobusu meškal dobrých 15 minút. Hneď ako otvoril dvere začal všetkým vyčítať že kvôli nim musel vstať tak skoro. Neviem či je to len môj pocit, ale nie je on za to platený? Po tom, ako ma privrzol dverami som sa utvrdil v tom že je to totálny blázon. Pri mojom šťastí pôjdem sním aj späť. Cestou do novej školy sme dostali 2x defekt, avšak šofér akosi pozabudol kde dal rezervy z autobusu. Na ich mieste našiel len prázdne fľaše od čuča. Čakali sme teda pol hodinku na nový spoj. Samozrejme že ten bol pekne naprataný. Ledva sa mi ušlo miesto vedľa nejakej mamičky s deckom na rukách. Ako to už býva, vrešťalo na celý autobus a tak som si nasadil slúchatká a snažil sa počúvať hudbu.

    V zdraví som to prežil a rýchlo sa ponáhľal cez celé mesto do novej školy. Autobusová zastávka bola samozrejme asi 5 kilometrov od nej. Hneď ako som vošiel do triedy sa spustil smiech. Moja nová triedna mi kázala aby som sa šiel umyť. Najprv som nechápal prečo, avšak fľak na novej košeli my hneď objasnil dôvod, prečo sa chalan v prednej lavici skoro zadusil od smiechu. To sprosté decko v autobuse ma ovracalo. Teda, dúfam že to boli zvratky. Keďže som prišiel dosť neskoro, ostalo mi posledné miesto hneď pred katedrou vedľa podivne vyzerajúceho dievčaťa. Mala strojček a okolo celej huby akési drôty. Dosť divne na mňa zazeralo a odprisahal by som, že vo vrecku niečo zvierala. Pokúšal som sa teda sústrediť na profesorku, ktorá však bola v takom strese, že namiesto mena na tabuli si napísala prezývku zo základnej. Prečo ju volali „Ivprdka“, som rozmýšľal celou cestou domov v autobuse. Teraz som si už dal pozor ku komu si sadám. Už nikdy nesmiem pri počúvaní hudby zavrieť oči!!!

Fredi