Tri kozliatka
Kde bolo, tam bolo, hádam aj tam, kde to ešte nebolo, bola jedna chalúpka. V chalúpke si žili tri kozliatka s mamičkou. Lenže všetky mali obrovský problém. Vždy, keď mamička odišla do kozmetického salóna na „päť minút“, ku domčeku sa nahrnuli podomoví obchodníci a presviedčali malé kozliatka že ich tovar je najlepší. A keďže boli kozliatka maniaci na „výdobytky techniky“, nedokázali odolať a vždy toho nakúpili viac než dosť. Jedného dá sa mamička znovu vybrala preč, tak poúčala svoje deti:
„Nieže niekomu otvoríte“ Si myslíte že peniaze rastú na stromoch?“
„Ale mamička a čo ten stromček za domom?“
„Ticho buc! Keď som povedala že nerastú tak nerastú! A zato že pochybuješ o mojej inteli...no, o tom, sa nebudeš hrať na počítači! Dva dni. Jasné?“
„Áno mamička.“ Mama koza sa teda vybrala na dlhú a strastiplnú cestu do masážneho salóna. Avšak nešťastnou náhodou to zbadal aj vlk a tak sa vybral za starými známymi zákazníčkami. Podišiel ku domčeku, zaklopal na platové okno a zakričal:
„Haló, je niekto doma? Šak ja viem že ste tam. Máte urobené naopak zrkadlové okná!“ Vtedy sa otvoril na jednom z nich vetrák a najstaršie kozľa zakričalo:
„Počúvaj starý, to ťa ešte baví ťahať sa sem len preto, aby si nás zase zožral?“
„No, ja neviem, veď scenár je scenár:“
„Ale takýto zastaralí spôsob nakupovania my už nepoužívame. Radšej si klikneme na topshop a len to tak frčí...“ Vlk sa teda smutne pratal, aj preto, že zase nič nepredal, aj preto, že nebude mať žiadne prémie. sadol si teda doma za počítač a začala premýšľať čo spraví. Po tom, ako mu došlo, žeby si mal založiť firmu na nete, bežal za odborníkom, čo mu jeho sen splnil. Vlk už teda len sedel doma v teplúčku a čakal čo bude ďalej.
Niekde na konci svete u kozliatok
Ako vždy si kozliatka prezerali tovar na internete, keď vtom im prišla pošta: POZOR! POZOR! Teraz 100- 120% zľavy v novom netovom topshope. Kliknite a určite neoľutujete! WWW.JANIESWOM VLK.SK
Kozliatka ostali sedieť s otvorenými ústami.
„Však to je skoro ako zadarmo!“ povedalo jedno.
„Ale čo ak je to vlk chce nás dostať?“ ozvalo sa najmladšie kozliatko.
„Ale čo si! Však tam je napísané že to nie je vlk! Tým chceš akože povedať že neveríš internetu?“. Kozliatka na chvíľu stíchli, potom sa každé na každé pozrelo a s tichým žiaľom zavreli najmladšiu Elvíru do chladničky, kým nepríde rodinný psychológ.
„Tak a teraz môžeme začať!“
„A s čím?“
„Ta ja neviem, keď ten blbý rozprávač to naťahuje ako sopeľ na vidličke! Šak...jááj, už viem.! Najstaršie kozľa (mimo iného aj široko-ďaleko najväčší metrosexuál) sa ihneď napichlo na vlkovu stránku, ale čo sa nestalo! Vlk tam dal vírus, ktorý úbohým nevinným kozliatkam ich starý šrot už úplne dorazil. Znovu sa každé pozrelo na každé a niekto prehovoril:
„Možno mala tá krpaňa predsa len pravdu.“
„Nato ani nepomysli!“ zahundralo najstaršie.
„Pravdu má vždy len ten kto vás vychováva! Teda internet! A čo by asi teraz urobil on?“
„Išiel by za vlkom a rozkopal mu...“
„No, až taký drastický zase nie je. Takže poďme banda!“ zavelilo najstaršie a všetky kozliatka, (okrem úbohej Elvíri) vyzbrojené valkadlami, vidličkami a inými donucovacími prostriedkami sa vybrali za vlkom. Slušne zaklopali (vykopli dvere), pekne pozdravili (odporne mu nadali), a poprosili ho, aby im zrekonštruoval ich starý počítač, keďže jeho vírus im ho pokazil (chytili ho, priviazali o stoličku a ostatné si domyslíte, potom pre efekt mu rozpárali brucho, nahádzali mu tam zopár šutrov a zaštrikovali).
„T...tam je..v zásuvke....zz..zoberte si č.čo chcete, len neubližujte m..môjmu...tamagočimu...“ A vlk naposledy vydýchol. Kozliatka ho teda odtiahli na lúku, aby to vyzeralo že oddychuje a ušli naspäť domov. A vlk si oddychuje a oddychuje, až sa nudí a nudí, a až sa z tej nudy rozpustil. A náhodou išla okolo mama koza. Zbadala vtedy ešte celého vlka a rýchlo naňho skočila. v záchvate zúfalstva mu roztrhla dutinu brušnú, v domnení že sú tam jej utešené ratolesti. Chvíľu len tak hľadela na rozpitvaného vlka, nahodila prekvapený výraz, nasadla do Dýžípa a u ž je nebolo...
P.S: trochu blbý koniec nie? Však čo, hlavne že sme zdraví...
Fredi