Traktor - 15.5.2016
Čas ušiel ako voda, ani som si nestihol uvedomiť že posledná škola nám odišla. Do konca mája sú len dva týždne ktoré si idem užiť rozmontovávaním poschodových postelí a presúvaním všetkého čo je mobilné. To ale nie je tá časť o ktorej je čo napísať. Sem s postrehmi z uplynulých dní.
Svoj poobedný program s deckami vždy začínam jedinými islandskými vetami ktoré som sa naučil. Že sa volám Vladimír, som zo Slovenska a po islandsky nehovorím. Keď sa mali po mojom príhovore naskupinkovať uprostred telocvične, jeden chalanisko ku mne dobehne: „hele, ty jseš ze Slovenska“? To skoro ma porazilo, ten týždeň som si nemohol nadávať popod nos po slovensky.
Aj keď deckám poviem že som zo Slovenska, častokrát nevedia názov krajiny ani zopakovať, lebo netušia že niečo také exotické existuje. To, že máme vlastnú reč už netuší nikto, naozaj sa mi nepodarilo stretnúť nikoho islandskej či inej ako česko-slovensko-poľskej národnosti kto by to vedel. Namiesto toho sa ma jedno dievča spýtalo že či v mojej krajine hovoríme po britsky. Celkom ma zabavil chalan ktorý sa spýtal či som z Austrálie. Možno ho zmiatlo moje opálenie (som biely ako stena, veď kto by po skoro roku na Islande nebol). Ale vraj mám austrálsky prízvuk. Očividne s ním nesúhlasil jeho spolužiak ktorý mi na nasledujúci deň oznámil že mám silný ruský prízvuk. Pýtam sa ho či už stretol Rusa alebo počul ruský prízvuk. A on že nie, ale predstavuje si ho asi takto. No nemajte ich radi.
Islandské deti sa vyznačujú tým, že sa škatuľkujú podľa toho odkiaľ sú. Napríklad také decká z Reykjavíku úplne pohŕdajú tými ktoré sú z – ako by sme to my povedali – lazov. Starajú sa viac aj o to ako vyzerajú a ako vystupujú. Myslím si, že takto to funguje aj u nás. Teda pokiaľ mi jednu sobotu neprišla správa na facebooku. Každý piatok uverejňujem fotky z celého týždňa, ktoré starostlivo vyberám, aby na nich nikto nevyzeral zvláštne, s polootvorenými očami, divnou grimasou atď. V správe bol link na fotku a prosba aby som ju vymazal, lebo táto dotyčná osoba nechce aby ju ľudia videli na fotke ktorá je hrozná. Fotka bola úplne normálna. Ďalšia vec, medzi 800 fotkami ju určite každý návštevník stránky detailne skúma. A posledná vec, asi by som sa nad tým pri mazaní fotky pousmial, keby s touto prosbou neprišiel CHALAN!!!!
Jednu sobotu som sa rozhodol trochu sa prejsť a trasou popri rieke som sa vybral na farmu na ktorú turistikujeme aj s deckami počas týždňa. Keď som prišiel k poslednému bodu, kde som mal prekročiť rieku, nastali prvé komplikácie. Neuvedomil som si, že posledný krát keď som tadiaľ šiel bola zima a rieka bola zamrznutá. Teraz prišla jar a v rieke bolo akosi viac vody. Aj keď som sa naozaj urputne snažil nájsť brod alebo aspoň miesto kde nebudem mokrý až pod pazuchy, nedarilo sa mi. Po pol hodine obchádzania som si všimol traktor ktorý šiel na farmu. Traktor odrazu zastal. Nahodil spiatočku a cúval. Keď bol na mojej úrovni, otočil sa a zamieril cez pole ku mne. Prešiel cez rieku a chlapík čo pracuje na farme otvoril dvere: „No čo, ideš z Laugaru?“ Povedal s úsmevom. Ja reku hej, nedarí sa mi nájsť brod, zobrali by ste ma na druhú stranu? Naskočil som do traktora, vzal ma cez rieku, zastal uprostred poľa a s ďakovnými slovami som vyskočil. Celé to je úsmevné, no keď si opäť prehrávam tú situáciu. Nikde nič, všade príroda, kopce, rieka ktorú neviem prekročiť a vzdialená farmička. A odrazu si to k vám valí traktor.