Ten úsmev

Aj keď sa na ľudí zlostím
a nervózne do dverí trieskam,
jeden pohľad, tvoja tvár,
vzdoruje všetkým trieskam.

A keď sa usmeješ, páni,
nechápem, netuším.
Som na zemi?
V raji?

Aj keď už neviem čo ďalej,
prídeš a dušu pohladíš.
No mne, vieš, ťažko je samej,
ako ťa dostať? Poradíš?

A aj keď sme ticho,
navzájom sa chápeme,
kiež by ten Amor blikol,
a ty zistil by si čo máme.

Chcem ťa mať stále pri sebe,
a z úst ti kradnúť slová,
šepkať ti do uška vety nesmelé,
a vstávať pri tebe znova a znova.

Ty vieš, ja viem,
že v kruhu blúdime.
Nikomu nepoviem,
ako sa ľúbime.

Aby nám nikto závidieť nemusel,
a aby sme spolu byť mohli.
Ak sa chcú sťažovať, tak na Brusel,
nie je spôsob akým by so mnou pohli.

Lebo keď prídeš ku mne,
na ruky vezmeš, do neba vyhodíš,
na tom veľkom lásky našej humne,
úsmevom svojím ma pohltíš.

Vždy keď sa usmeješ, páni,
nechápem, netuším.
Som na zemi?
V raji?

DiDi