Stratený

Mená a udalosti v tomto diele aj keď pochádzajú z reálnych osôb, stále sú vymyslené a akákoľvek podobnosť je čisto náhodná. ČI?

Výraz „stratený ako dieťa na malinách“ by bol teraz urážkou slovenskej ľudovej tvorby a verejného duševného vlastníctva slovenského ľudu. Nie, nejde o to že neviem kto som, kam idem a odkiaľ som prišiel. Také pocity som mal naposledy po návšteve coffe shopu. Ide o to, že sa nestíham čudovať ľuďom okolo seba. Všetkým to na kompletku d*be. Nežijeme v rozprávke ale ani na wall street. Sme na Slovensku a preto nadávať na vládu aká je strašná... halóóóóó, bol si na voľbách? Áno? Nie? Nepáči sa ti? KTO ŤA TU DRŽÍ? Tam sú dvere a otvorené hranice. Ak niečo chcem, tak predsa zdvihnem zadok a idem si to zabezpečiť. A keď sa po ceste rozhodnem že neviem či to chcem, ide o začínajúcu duševnú poruchu alebo začínajúcu duševnú poruchu. Každopádne s týmito počiatkami netreba otravovať ľudí naokolo. ROZDHONITE SA!

Ak niekam chceš ísť, tak tam choď. Ak nechceš, výhovorky typu: musím sa učiť, musím upratovať, musím vypchať papagája, tapetujeme kúpeľnu... naozaj? Hanbíš sa za to čo chceš a čo nie a bojíš sa to povedať? Dobre vieš že tá druhá strana to aj tak nezožerie. Život je otázka priorít a ak má niekto s tými tvojimi problém, môže ti fúkať práškový cukor tam kam by nemal. Je to tvoja vec. Tak aký dôvod na tie trápne výhovorky? Keby si sa aspoň pokúsil o nejakú originálnu. 

Chápem že veľa ľudí serú iniciatívni blbci. Ak je niekto neschopný spraviť danú vec a potom príde niekto a voilá, ide to. Musí to byť naozaj hrozný pocit. Super. Ja ale kašlem na tvoje pocity. Nechaj si ich pre seba a tie trápne kecy ako je to celé zle si si nahraj na pásku a púšťaj doma, lebo ty si sa o to ani nepokúsil.

Hovoríme tu o karme a preto sa teraz všetci chyťme za ruky a poďme spievať do kruhu. Zaľúbim sa do teba, tak to láskavo rieš, alebo sa rovno obetuj a buď so mnou na celý život, lebo altruizmus ti zabezpečí cestu z pagáčov rovno do neba. WTF? Don’t know, don’t care. Chceš plakať? Tam sú dvere. A že sa ti stalo  niečo strašné? Rodičia na teba tlačia aby si si dokončil školu? No áno, pretože ti ju celú zaplatili a mal by si mať minimálne toľko slušnosti na tú skúšku prísť! A potom ťa hlúpy systém núti ísť na úrad práce kde treba nájsť tie správne dvere! Ako si to predstavujú, nútiť teba, človeka s titulom!

Mám len ja taký hlúpy pocit alebo sú slovenské univerzity o vyučujúcich a riešení ich platov? A keď študent chce niečo urobiť, niečo zmeniť, niečo zlepšiť, zhodia ho rýchlo zo schodov aby týmto nebezpečným názorom a aktivitou nenakazil ostatných? Ani netreba dávať pozor kto vás strká, iste má za menom CSc. Stará škola, chápeš.

A aby toho nebolo málo, máme okolo seba „študentov na vysokých školách“, ktorí plačú a sťažujú sa na študijné oddelenie aké je zlé. „Bol som tam a ona mi hnusne povedala aby som si láskavo vybral ISIC.“ Čo ti mala dať pusu na čelo a poprosiť ťa aby si si, teda pokiaľ máš čas našiel svoj ISIC a po prípade ho priložil ku čítačke? ZOBUĎ SA! Ako ti má niečo vybaviť keď ty nie si schopný/á ani si len priniesť základné tlačivo? A potom keď tí debili, naši zástupcovia vezmú naše sťažovanie sa vážne a začnú to riešiť a prirobia nejakú trápnu bielu škatuľku kde by sa mohol dotknutý študent vyjadriť, hmmm. Načo. Odkaz: „ste cool“ hovorí za všetko.

Čo spája všetky tieto negatívne myšlienky ktoré sa vo mne nahromadili a explodovalo to?

ĽUDSKÁ HLÚPOSŤ

NESCHOPNOSŤ ZODPOVEDAŤ SA ZA SVOJE ROZHODNUTIA

SKRÝVAŤ SA ZA DRUHÝCH

STRACH

Tak sa zobuď a uvedom si, že za chvíľu budeš mať 60 a povieš si: ach, kiež by som vtedy niečo zmenil. Vtedy je TERAZ. Tak pohni zadkom a makaj!

Fredi