Stovežatá

Stovežatá stará Pani s tým najdivnejším génius loci,

aký si viete predstaviť.

Je plná spomienok.

Spoza rohov je počuť výklad sprievodcov,

smiech opitých i klopkanie podpätkov z Parížskej.

 

Príjemne objíme a upokojí

keď je zima a v ten istý moment sa nezaujíma.

Je chladná a tisícročnými výdychmi nezaujato sleduje moje hlúpe rozhodnutia.

 

Viem, že tu nie som prvý a ani posledný krát.

Mágia bola tomuto mestu predpovedaná.

Každému dá presne to, čo potrebuje.

Miesto na odpočinok v tieni katedrály,

plné vrecká za prázdnymi klobúkmi prosiacich žobrákov,

zvýšený tep keď sa má po prvý krát objaviť pod Koňom

a bez veľkých námietok rada ukáže aj svoju temnú tvár.

Smútok, pred ktorým uteká i Samota

rýchlymi rečami a lačnými pohľadmi na zahmlené zrkadlo.

 

Milovaná a nenávidená.

Nespomínam si kedy, no sľúbili sme si vernosť

a hoci koketujem s myšlienkami, ktoré rozpália líca do červena,

keď jej raz zapredáte dušu,

nie je cesty späť.

 

Fredi