Snehulienka a sedem trpaslíkov
Kde bolo, tam bolo, nikde nič nebolo. A predsa bolo! Za siedmimi horami, ta siedmimi dolami, ta siedmimi továrňami na výrobu žabieho slizu pre STV 1, tam, kde ani cez satelit ľudské oko nedovidelo, bol jeden zámok na konci sveta. A v tom zámku žila jedna malá princezná so svojím otcom a macochou. Matku nepoznala, lebo hneď po narodení princeznej si odišla zarobiť do Talianska. Princezná sa volala Snehulienka. Nikto však nevie prečo, dokonca ani sám kráľ.
Snehulienkina macocha sa v zámku ani neukázala. Jesť jej nosili do izby. Celý deň a celú noc bola na internete a chatovala celých 24 hodín denne. Kráľovná mala 30-ky dioptrie a poriadne veľký hrb. No ale keďže Anglicko prehralo vojnu s Francúzskom, slovenské telekomunikácie museli zvýšiť cenu internetu. Preto musela urobiť rázne rozhodnutie. Aby ju neodpojili, musela sa zbaviť Snehulienky. Ale ako? Zavolala si horára a povedala mu, aby zaviedol Snehulienku do lesa a vyrezal jej srdce a iné orgány. Potom nech ide orgány predať a z tržby zaplatí internet. Skorumpovaný horár sa iba potešil a zaviedol Snehulienku do lesa, ale keďže nemal ani zbrojný preukaz, netrafil sa a snehulienka unikla. Bežala a bežala, až dobehla k jednej malej chalúpke, v ktorej žili siedmi trpaslíci. No nikto nevie, ako sa vlastne tí siedmi trpaslíci volali, tak si ich nazvime trebárs „Dudroš, Kýblik či Hapčí“.
No ale späť k rozprávke. Snehulienka im prala, varila a mala pokoj od zlej kráľovnej, tak ako mala kráľovná pokoj od Snehulienky. Mala, až kým raz nenatrafila na webovú Snehulienky. A tak sa rozhodla, že sa jej musí zbaviť úplne. Pripravila sa teda a už bola na ceste. Prišla ku chalúpke pod zámienkou, že predáva počítačové hry. Zvedavá Snehulienka vyšla von pozrieť si nejaké. No ako náhle sa Snehulienka vyšla von pozrieť si nejaké. No ako náhle sa Snehulienka priblížila, zákerná macocha vytiahla účet za telefón. Keď sa naň Snehulienka potrela, od vysokej ceny sa jej zakrútila hlava a omdlela. Macocha sa len potešila a upaľovala preč. Keď sa vrátili trpaslíci domov a zbadali Snehulienku, skoro zošaleli od hrôzy. Snehulienka nezavrela dvere na chalupe.
„Načo potom kúrime?“ hundrali. NO, keďže im Snehulienka neodpovedala a čudne ležala tvárou v blate, zdalo sa im niečo čudné. Keď zistili, že nedýcha, zavolali 155. No bohužiaľ, už bolo neskoro. Trpaslíci jej vystrojili pohreb, ktorý mohla sledovať z brúsenej sklenenej truhly. Aby nemuseli kopať hrob, hodili truhlu do jaskyne, ktorú náhodou našli. No a náhodou tam práve vtedy, robil výskumy jeden známy archeológ. A úplne zhodu náhod to bol aj princ. Snehulienku vyslobodil, no stále mala tiky. Tak sa rozhodol, že ju bude liečiť. Ale bohužiaľ, žiadna liečba neúčinkovala. Tak princovi zostávala jediná šanca. Liečiť Snehulienku ultrašokmi. A žili spolu šťastne, až kým sa Snehulienka celkom nevyliečila.
Fredi