Si a nie si

Drahý priateľ, vstúp.

Nemám energiu sa brániť,

kričať a plakať.

Odovzdane Ti podám ruku a opätujem úsmev.

Tak chladný a smutný – vyčerpaný.

 

Po bojoch sa vzdávam.

Ale nie súperovi, lež sebe.

Predstava, že prehrám ma trhala zo spánku a hnala do zúfalstva.

A teraz, keď si prišla,

nechápem čoho som sa bál.

Prečo som sa toľko bránil,

všade navôkol kopal a držal sa stebla trávy.

 

Zmierený a vyrovnaný sa obzerám späť

 a s hrdosťou a hanbou sa neobjaví ani posledná slza.

Tá odišla pri pohľade na jeho fotku.

V hlave sa mi mihá myšlienka.

„Si zbabelec, slaboch“. Utekáš.

 

No už niet ega, ktoré by zasiahla.

Už nie je zbytočnej hrdosti,

ktorú by vyprovokovala.

 

Si a to je dobre.

O chvíľu prestaneš existovať.

O chvíľu príde príjemný a upokojujúci chlad.

Niet komu ďakovať a na koho sa hnevať.

Si a nie si.

Na fotkách zostaneš navždy taký,

Aký chcú aby si bol.

Chlad. Príjemný chlad.

 

Fredi