Prvý týždeň - 29.08.2015

Prvý týždeň v cudzine. Ako človek odíde od problémov ktoré sa mu zdajú neprekonateľné a hľadí na ne z diaľky, zmenšujú sa, až sa zdajú byť celkom maličké a nepodstatné a vtedy si človek nadáva, ako sa mohol tak trápiť.

Už cesta do Viedne bola fascinujúca. Preplnený autobus už vo Zvolene a šoférove narážky na „nadrozmernú batožinu“ (btw. ak cestujem autobusom na letisko a podmienky leteckej spoločnosti hovoria o rozmeroch 150 x 150 x 150, čo však nefiguruje s pravidlami dopravnej spoločnosti ktorá má maximálnu veľkosť kufra asi o polovicu menšiu, niečo nie je v poriadku).

Síce už v Bratislave sme mali meškanie asi 10 minút, ale všetko som mal vypočítané. Na Schwechat sme mali prísť 2,5 hodiny pred odletom, všetko som mal s prehľadom stihnúť. Akosi som však nepočítal s možnými zápchami. Jedna v našom krásnom hlavnom meste, no tá sa ešte dala prežiť. Horšie to bolo 38 km pred Viedňou. Vytvorila sa tam kolóna kde sme hodinu a pol stáli na jednom mieste. Bude to znieť neuveriteľne, ale aj toto by sa ešte dalo zniesť, keby za mnou nesedel asi 6 ročný chlapec non-stop rozprávajúci a komentujúci situáciu. Miestami aj pobavil, napríklad keď zbadal kŕdeľ vrabcov a na celý autobus skríkol: „Aha, stádo!“ Po tom, ako zopár nervóznych jedincov poprosilo šoférov o vyriešenie situácie, rozhodli sa vziať to skratkou. Kto by ale čakal že aj na skratke bude zápcha? Po dvoch hodinách meškania autobus dorazil na letisko. Ešte som nevidel tak rýchlo vystúpiť ľudí, vziať si kufre „nadrozmernej veľkosti“ a utekať na check-in. Ja som spravil niečo podobné, akurát som neutekal, len zrýchlil krok. Ešte ste nevideli taký rýchly check-in a kontrolu akou som prešiel. Nakoniec som celkom rýchlo našiel gate ktorú som potreboval a ktorá sa samozrejme počas môjho čakania stihla zmeniť. Dokonca som mal chvíľu čas a tak som mal možnosť kúpiť si fľašku čistej vody za 2€. Nakoniec som sa ale v zdraví a bez jedinej kontroly osobných dokladov dostal do lietadla.

Prvý krát v živote som v lietadle zažil teplú večeru a mal tú možnosť stretnúť sa s najlepším futsalovým tímom Albánska, čo mi evokovalo skôr druhú krčmu bežnej dediny na Slovensku. Let trval niečo cez 4 hodiny a celkovo mi nevychádzali údaje na letenke, ktoré hovorili že v Reykjavíku budem 20 minút po polnoci. Keď boli dve hodiny v noci a letušky upozornili na pristávanie ktoré nás malo čochvíľa čakať, pochopil som že letenka rátala s časovým posunom -2 hodiny. Ako som predpokladal, z teplôt 36 stupňov som sa presunul do studeného a upršaného počasia neskorého či vlastne veľmi skorého hlavného mesta Islandu. Vďaka inštrukciám organizácie som sa úspešne dostal až ku svojmu ubytovaniu, kde ma už čakali moji kolegovia výkrikom „Ahóóóój“.

Prvý týždeň bol vcelku náročný najmä na aklimatizovanie sa, nájdenie zmyslu v chaose v akom tu ľudia žijú a fungujú a aj nastavenie vlastného organizmu na časový posun čo sami doposiaľ nepodarilo. Hneď v prvý deň som pochopil že pokiaľ si cestou späť domov nechcem kupovať dve miestenky v lietadle kvôli nadrozmernému zadku, budem musieť športovať viac ako predtým. Prístup k jedlu zadarmo by mali seriózne vážne prehodnotiť.

Mal som to veľké šťastie zažiť najteplejší deň v roku. Teplota tu dosiahla rekordy trhajúcich 16 stupňov celzia. Okrem piva ktoré tu stojí niečo cez 6 € ma nadchol aj menší (naozaj menší, iba taký základný) nákup za 25 000. Však aj ja som pracháč. Práve mám v peňaženke niečo cez 6 000. Uvedomil som si, že ako pravý historik žijem v minulosti. Veď sme sa predsa učili, že všetko čo už bolo je história. A ja som 2 hodiny pozadu oproti klasickému európskemu času.

Sobota, 23:00. Človek zaspáva pri talianskom filme s anglickými titulkami keď mu oznámia že nasledujúci deň šoféruje na exkurziu do ťažko vysloviteľnej destinácie na západe ostrova. Nedeľa, 9:00. Auto ktorým som mal ísť neštartuje. Navrhujem vziať káble a naštartovať za pomoci iného motora. Šéf odkazuje tlačiť. Nefungovalo. Ťahať lanom. Nefungovalo. Po 2 hodinách usúdil že káble pomôžu. Pomohli. Cesta bola v skutku prekrásna, len som si ju nemohol užiť ako ľudia v aute, inak by sme havarovali. Krajina naozaj vyzerá ako iná planéta. Nemá so zvyškom Európy nič spoločné a pokiaľ by ste chceli vidieť krásu s veľkým K, neváhajte. Island je tá správna voľba.

Šplechy:

Namiesto „she is vegetarian“ – „she is vegitable“

Veta napísaná v jednom bare:

„There are no strangers here. Only friends you havent yet met.“

Som si všimol:

Keď vôjdete do baru alebo reštaurácie, nemusíte si vôbec nič objednať ani vás za to nevyhodia.