Princezná na hrášku

Kde bolo, tam bolo, už ani srnka netuší, kde to vlastne bolo, ale asi niekde na konci sveta..., bol jeden zámok. V zámku si žila kráľovná s kráľom a ich jediným synom – starým mládencom. Kráľovná sa rozhodla, že ak si princ do štyridsiatky nevyberie nevestu, urobí tak sama. Ibaže bola trošku nedočkavá, a tak svojej dvadsaťročnej ratolesti zháňala potenciálnu družku trochu skôr.

Bol krásny, slnečný deň, niekedy okolo decembra a okolo zámku si obzerala revír krásna, mladá deva. Ako tak kráľovná „náhodou“ vyzerala z okna, zbadala ju a kto vie prečo jej v hlave skrsla myšlienka, žeby to mohla byť princezná. Trielila dole schodmi a krásnu neznámu vcucla do zámku. Posadila si ju a rozhodla sa, že si ju preskúša v troch zásadných veciach. Prvá bola beh cez prekážky. Zvládla to celkom dobre, až na pár zlomenín ruky, nohy, kľúčnej kosti, naštrbenej lebky a niekoľko klincov v hlave. Druhá skúška bol IQ- test. „Princezná“ sa ocitla v horúcom kresle. Z kráľovnej sa stal Martin Nikodým a skúška sa mohla začať. „Dobrý podvečer, milí televízni diváci! Začína sa ďalšia časť relácie „Tá pravá“. Už tu máme prvú súťažiacu. Poviete nám niečo o sebe?“ „Nóóó, volám sa Filoména Tóth, rada čítam rozprávky „Ako to bolo naozaj“ a rada len tak postávam pri pouličných lampách a na chodníkoch. Bohužiaľ, mám v pravej ruke tik, takže vyzerám ako...“ „No dosť bolo predstavovania. Môžeme začať prvou otázkou. V ktorom roku sa na zámku robila prestavba ľavého krídla pre väzňov?“ „Hm...25.9.356 pred Kristom. Ale ak myslíte ľavé krídlo nad kupolou s basketbalovým košom, tak to bolo 1.9.1939.“ „No, nebolo to úplné, ale odpoveď môžeme uznať! Prvý bod pre Fiľku. Môžem ťa tak volať?“ „Jasan!“ „A poprosím niečo aj o ďalšej súťažiacej.“ „Takže, dobrý večer, volám sa Uwe Habsburg. Mám rada veľké plesy a oriešky, z ktorých vyskakujú krásne šaty. Ináč som úplne normálna. A ešte, pracujem ako vychovávateľka nezvládnuteľných detí v Nemecku.“ „OK! Ďakujeme. Takže, otázka pre vás. Ako sa volal zakladateľ rodu Cicíkovcov (Tak sa volala kráľovná)? „Och, toto som už niekde počula...Nebolo to včera v „Riskuj“?“ „15 sekúnd. Viete správnu odpoveď?“ „PREČO BY SOM JU NEMALA VEDIEŤ? NIE SOM AŽ TAKÁ SPROSTÁ! ZATO, ŽE SOM VYRASTALA V DETSKOM DOMOVE?“ Uwe sa rozkričala na kráľovnú, až jej slzy do očí vyhŕkli. „Prepáčte, ale ja som to tak nemyslela!“ „JA VIEM, AKO STE TO MYSLELI! ZATO, ŤE NIE SOM FINANČNE ZABEZPEČENÁ SI NEMÔŽEM KÚPIŤ KOLOTOČ?“ Psychicky labilná Uwe sa rozbehla k východu, pričom ešte stihla kopnúť kráľovnú do hlavy. Keď sa teda kráľovná pozbierala, smutne sa pozrela na odchádzajúcu Uwe a len tak pre seba si povzdychla: „Ach, to by bola nevesta pre môjho Vlastíka. Ale nič to! Pokračujeme v kvíze...“ No vtom vošiel do miestnosti sám princ Vlastimil Kocki Cicík. Vystrašene sa pozrel na kráľovnú, potom na Uwe a skoro so slzami v očiach povedal: „Ale ja si kolotoč kúpiť nechcem...“ A  nenápadne s snažil odplaziť. Kráľovnin pohľad ho však zaklincoval do zeme. „A kde ideš?“ „Učiť sa chémiu. Bertová nám zase dala nejaké aldehydy za tri strany!“ „No tak choď môj chudáčik. Vidíš Fiľka, akého budeš mať vzdelaného muža? Má až piatu triedu! To je inteligencia! Ale vráťme sa ku kvízu. Takže, vlastne si už víťaz, ale musím si overiť či vôbec niečo vieš... No, druhá otázka: Kedy sa dostal do kín Harry Potter a Polovičný princ?“ „Nóóó, hm...ja takéto veci nesleduje, ale zdá sa mi, že sú sfilmované len prvé štyri časti nie?“ „Och áno. A s touto odpoveďou sa stávaš víťazom dnesnej TV súťaže „Tá pravá“.    Gratulujem.

A teraz si choď pozrieť bližšie manžela Fiľka, zlatko.“ Kráľovná poslala Filoménu hore s domnelým víťazstvom, no v skutočnosti ju čakala ešte jedna úloha. Chcela ju vyskúšať, či sa dokáže vyspať na slame. Ak nie, tak je to urodzená dáma, no ak hej, tak patrí na ulicu, skadiaľ ju kráľovná aj vytiahla. Filoména vošla do komnaty a hneď sa hodila na slamu s úmyslom konečne sa vyspať na niečom mäkkom. Lenže hneď ako zavrela oči, začala sa prehadzovať. Kráľovná to zobrala ako splnenie úlohy, no v skutočnosti sa Filoména prehadzovala preto, lebo princ sa na jej „posteli“ učil „chémiu“, čiže jedol chipsi a sledoval telku. No a keďže trochu namrvil, Filoména nemohla zaspať. Nakoniec sa naštvala, skočila na nohy, z vrecka vytiahla igelitové vrece a všetky vzácnosti v miestnosti pekne krásne šupla tam. Potom sa nenápadne vykradla z paláca a teraz si užíva niekde pod slnkom s kamarátkou „Uwe“. A kráľovná? Tá si už zvykla na predčasné odchody princezien a tak ani nečakala, že by táto spravila výnimku...

Fredi