Prikry ma

Prikry ma huňatou teplou dekou.

Tak, nech o tom neviem.

Vtedy, keď to nechcem

a najviac potrebujem.

 

Prikry ma dečkou z klavíra.

Tou, o ktorej hovoríme len my dvaja.

Takou - tou, ktorá nám rozrozpráva pohľad,

ale len šeptom.

 

Prikry ma tak jemne,

nech ma nezobudíš.

Tak úprimne,

nech ti to uverím

a tak opatrne,

aby mi nespadli ružové okuliare.

 

Prikry ma vtedy, keď to nečakám

a teraz hneď...

...keď okolo nás z reprákov duní hudba...

...keď pred tebou kľačím v parku...

...keď spolu veríme jedinému lanu, visiac na skale...

...a keď si len pre seba pripravíme raňajky.

 

Než ma prikryješ tak,

ako po tom túžim,

prikryjem sa sám.

Tak, ako si to zaslúžim.

 

A hej, ešte niečo:

 

prikry ma tak,

nech o tom vieme len ty a ja.

 

-Fredi-