Prikrátko

Mala si pravdu, keď si raz povedala, 

že sme tu ako na prázdninách. 

Och, tak krátko. 

Mala si toľko právd. 

Bola si tu príliš krátko. 

Pre mňa, pre svet. 

Žiadne lusknutia ani mrknutia mi Ťa nevezmú.

Každá spomienka s Tebou, 

aj keď celá čiernobiela, 

zahmlená a zaprášená plačom sa neustále krúti na platni u mňa doma. 

U nás doma. 

 

Mal si pravdu, keď si ma nazval rozmaznaným deckom. 

Chcem sa hodiť o zem tak silno, že mi vypadneš zo spomienok a zhmotníš sa. 

Mal si toľko právd. 

Bol si tu príliš krátko. 

Pre mňa, pre svet.

Dodnes ľutujem každú prechádzku a dobrodružstvo s Tebou, 

ktoré som tak ľahkomyselne odbyl. 

Prekliate dieťa. 

Dodnes mám v pamäti vyrytý tvoj posledný odchod. 

Až neviem, či prekliatym nazvať smrť, či život. 

 

U Teba jedinej sa to zdá ako nádych a výdych. 

A Tebe by som chcel venovať každý riadok čo napíšem, 

či už mu prisúdiš hodnotu a či nie. 

Od Teba si vysnívam dotyk - či už krátky a či dlhý - 

a vždy keď zatvorím oči, bude len môj. 

Môžeš sa čertiť koľko chceš, 

až celá očervenieš a pehy ti ozdobia tvár ešte výraznejšie. 

Na Tvoj čas si nárokujem bez hanby. 

Hej, bolo to krátke, 

no tvoj úsmev ma zdvihol keď som sa ocitol na kolenách

a tak si ho s dovolením ešte nechám vo vrecku. 

Budem ho potrebovať.

Na dlhšie. 

 

Boli sme tu pre seba krátko. 

Prikrátko na to, aby sme si dali viac. 

Prikrátko na to, aby sme si ublížili, ako sa v láske patrí. 

Chcel som tu byť pre Teba. 

Samota mi je svedkom. 

 

A s pohľadom upretým na vežu cítim (bez)nádej.

Chcem tak veľmi, 

že donútim trávu rásť. 

Donútim pocity levitovať. 

Nedonútim Ťa ale pozrieť sa rovnakým smerom. 

Budeš hľadieť na mňa. 

A premýšľať. 

Len tá predstava mrazí. 

...

 

TAK KRÁTKO - sa začne zdať až po veľmi - veľmi dlhom čase. 

Je to skutočné prekliatie, 

nevedieť si uvedomiť hodnotu času.

Za toto Ťa skutočne nenávidím. 

 

-Fredi-