Priateľstvo - úvaha
O tejto téme existuje také široké spektrum básní, piesní, úvah, poviedok, malieb a všetkého možného materiálu, že sa čudujem prečo ste sa pustili do čítania ďalšej otravnej sladkej omáčky.
Ak pokračujete touto vetou, snáď som vás zaujal. Každému z nás sa páčia výroky typu: „Priateľ je človek, ktorý pozná melódiu tvojho srdca a predspieva ti ju vtedy, keď ju zabudneš“. Nádherné, pravdivé, posúvajúce hranice našej fantázie. Zažili ste ale niekedy túto situáciu v skutočnosti? Viete ju uviesť na príklade? Možno po dlhšom rozmýšľaní by sa vám vybavila situácia, kedy vás priateľ posunul ďalej, pomohol pokračovať, zdvihol vás z pomyselného dna. Ja osobne milujem tieto citáty, existujúce vo vlastnom čase a priestore. Definujúce skutočné nerozlučné priateľstvo na život a na smrť.
Keď je všade okolo nás, prečo potom toľko sĺz? Prečo toľko nariekania, ohovárania a neprávd? Jeden múdry človek mi raz povedal, že snáď hľadáme priateľstvo, typu „Harry, Ron a Hermiona“, jednoducho dokonalé. Ten kto však čítal knihu vie, že nebolo až také dokonalé. Boli tu zakopnutia a omyly, boli tu chyby a prešľapy, ktoré z hlavných hrdinov spravili obyčajne neobyčajných ľudí.
Čo som ale mienil napísaním tejto úvahy? V prvom rade poukázať na nádherné citáty, ktorých cesta začína perom tvorcu a končí statusom na facebooku, snáď v PowerPointovej prezentácii.
Sám som dlho hľadal definíciu slova priateľ. Myslel som si, že existuje nejaká škatuľa, kam ľudí možno hodiť a zalepiť lepiacou páskou na koberce. Že azda prechádzajú zo škatule do škatule, raz sú priatelia, potom len kamaráti, snáď občas láska, potom známi a nakoniec si neviete spomenúť ani na ich meno.
Pre mňa znamená priateľstvo:
Nekonečné rozhovory do noci. Mať zavreté oči a nemusieť argumentovať. Mať pocit pokoja a bezpečia. Hľadieť na čierny strop a vedieť, že táto chvíľa je tá, ktorá vám bude chýbať keď odcestujete.
Žiť pre okamih. Spraviť prvú bláznivú vec, ktorá nám napadne. Ísť o druhej v noci do obchodu, vyskúšať všetko spolu, aj keď nie práve v súlade so zákonom a potom to ľutovať, či chystať ďalšiu akciu.
Zažiť nepríjemné situácie, snáď nebezpečné napadnutie v parku a aj tak sa o hodinu na to smiať so zmrzlinou v ruke.
Ísť stanovať za činžiak a preberať hlúposti. Nepotrebovať alkohol na to, aby bola zábava. Stretnúť sa po rokoch, no darovať úsmev, ako keby ste sa videli len včera.
Môcť povedať všetko bez toho, aby ste niekedy ľutovali, môcť to povedať bez strachu.
Takéto zážitky, alebo podobné má už každý z nás. Každý z nás má priateľov, aj keď si to možno nemyslíme. Ak si myslíte, že sa vám všetci otočili chrbtom, všimnite si, kam ste otočený vy.
Priateľstvo je o odpúšťaní. Večer sa pohádať a ráno byť schopní povedať si „prepáč“. Nie je o tom odísť, ale vrátiť sa späť. Požiadať d odpustenie a odpustiť.
Priateľstvo je pre mňa niečo, čo zrkadlí môj vzťah s Bohom tu na zemi. Spojenie duší, ktoré nemá žiadne uzly. Spojenie, ktoré je dobrovoľné a pri ktorom ste schopní odovzdať sa celý.
Fredi