Potok

Čítal som veľa vyjadrení lásky a myslel som si, že viem čo je to milovať.

Videl som les pokrytý farebným lístím a veril som, že som spoznal jeseň.

Pri západe slnka som uveril tomu, že zem je guľatá

a pri nekonečných letných večeroch hľadiac na hviezdy, že mám krídla.

Bol som presvedčený o tom, že to čo mám je navždy,

že ani smrť mi nevezme niečo tak skutočne neskutočné

a pritom stačilo jedno rozhodnutie.

Čas je milosrdný a hustý dážď vylieči každú ranu.

Kráčať sa dá aj s jazvami.

Úsmev človeka sa opäť javí ako zohriata izba na Vianoce.

Objatie, ako praskajúci oheň v kozube a jednoduché „ahoj“

sa opäť stalo tak úprimné ako nádych po vynorení sa.

Jednoduché gesto prekročenia potoka získalo silu armády.

Zurčiaca voda – tak upokojujúca - šepká tiché tóny

a veriac v seba sa usmievam.

Chýbal som si.

Ach, ako som si chýbal.

Fredi