Postoj chvíľa

 

Slová majú moc,

snáď rozžiariť noc,

či udrieť pod pás, na miesto,

tam priamo do srdca,

stačí jedno gesto.

 

Len pre rozmar,

závisť, žiarlivosť a zlo.

Len pre nenávisť,

ktorú si argumentmi zahmlíš?

 

Spravíš si z nej vysvetlenie,

veď všetko je v pohode,

vraj normálne,

ako plávajúci olej na vode.

 

Postoj chvíľa,

si krásna.

Vytrhnutá z mysle blázna.

Si odtiaľ, kde bolo všetko inak,

no časy sa vraj menia.

 

Si odtiaľ, kde ešte myslelo sa srdcom,

kde ja aj ty sme boli iní,

a vraj sme sa zmenili.

 

Verím však, že niekde tam si skutočne ty.

Nie len pretvárka a faloš čo hrajú lásku,

prosím, prosím ťa odlož tú masku.

 

Dúfam, že raz budem počuť znovu ten smiech,

skutočný a plný radosti,

bez povrazov a viazanosti,

bez závislosti na divadle,

v to dúfam, aj keď teraz je to prachom zapadnuté.

 

Fredi