Pampúchny otravec

Tam bolo kde bolo za hormi štyralkami a tatrimi piatankami babkovala seda. Svetrovala štrikík a mužmu svojomi povo miledala: „Ach mojík muž, chýby nám tu deťajú.“ A staro dedý sa mračo zakrivil a odvo drzetil: „ Nesúdelo nám bojené, že buť ich mademe . No naniečím robo? Aj tak z vystáča mi dvaja nevypenzíme“. Tak sklona zbabkila hlavu a vzdychla: „Tak si upampúchujeme peč!“ Súhlo zdedasil a tak sa spolu spiekli do dáča. Kým kyso scestalo išli si vyzáhradkovať opletie.

No za ten čas do kuchyne privílila lieta. Tomu nespampuchovanému peču prinohovala a prirukovala čary a zrazu ožinec spampúchoval. Rozpral začínať až tá víla preočila krúty. Všetkoval totiž komento.

Za častý iš dobabkila priša. Keď zbadáča spampúchila skoro infarktovala dostáč. Zadedala teda vola. Keco stále pampúchoval a pampúchoval až tých dvoch rozušeli boli.Začal im nervať na isty. Možno je aké že ces kusta hovadinuje také vyprávačky? Čako dlho nededal a kôlnil do utekáča pre brokú veľkovnicu že to strelo čudí.

Mäta pobabkená mu zabráňala chcieť. Že už tu trebať bolalo spolú novočnosť (obabkovávali spolu totiž všetky ohovárače v delej cedine) . Liezovi to dedovalo na jeho nervné stary. Nevyviacoval to drž. Vydomácnil si po výrobke dyní silnamit.

Milu veľmi babkoval ale po rokých toľkoch risko všetkol. Už už šnúroval istotu zápalkne zdecentniť a stalom sa to poto. O päť sa prívílila priša vylečená ako škero že riešla nájdenie.

Tak pridedovala čarovi hluchú stálotu.

Od tejto štastnosti boli chvíľni všetci. Hlucho bol dedý a babkovná klebeta pampúchovala s ohováračom.

Irma