Otvor sa

 

Vidím až za roh,

skrýva sa tam splnený sen,

no nemá meno,

neviem komu patrí,

keby nájdeš môj, tak to rýchlo zapri.

 

Za každým krokom robím si cieľ,

potom plačem a nariekam,

veď ja to viem a chcem!

 

Dotkol som sa Neba,

padol na kolená,

tá čiara pohody uprostred,

okolo ktorej obiehaš,

je smrť a delírium, čo si denne picháš.

 

A čo že zašlo slnko,

ja tam vidím hviezdy,

možno biely mesiac,

možno UFO letiac.

 

Fňukajúc za vymyslenou princeznou,

brodíš sa močarinou vlastných sĺz,

pritom vo vrecku máš nastavené zrkadlo,

ktoré by ťa z toho rado vyviedlo.

Ale najprv ho musíš použiť správne

a nie sebecky a márne,

nie hľadieť na seba a rozplývať sa krásou,

bo darovať a prijať,

lebo to je našou spásou.

 

Mať malý batôžtek

a či veľký vak.

Pokiaľ sa vieš napiť z rúk,

alebo chodiť ako rak,

máš dar z nebies,

chráň si ho a nie len ako - tak.

 

Otváraš dáždnik keď prší,

ja beriem ihlice a pletiem z kvapiek dúhu,

smeješ sa že ovca bečí,

je to smútok v smiechu,

lebo človek okolo človeka, prejde v tichu.

 

Máš nápady ako zmeniť svet,

píšeš ich do ticha klávesnice,

pritom nevieš ako vonia kvet,

všetko vkladáme do zápisnice.

 

Svet meníš každou stopou po tráve.

Každým zhoreným polienkom dreva,

každým skutkom, každým „prvé“.

 

Každým nádychom ktorý je z lásky,

radosti a plných pľúc, nie masky.

 

Tak daj mi ruku,

zatvor oči,

pod nohou pocítiš lúku,

alebo z útesu skočíš.

 

Každopádne ver mi,

ja som stále tu,

občas nemý,

no otvorený tebe a svetu.

 

Fredi