Ostáva

Kráčam.

Narážam na vlny ktoré ma hádžu späť.

Aj keď utekám, stojím na mieste.

Kričím a ozveny mi podlamujú kolená.

Prosím a steny ostávajú hluché.

Chápem a mesiacom narastajú dni.

Otváram oči a sekundová ručička od hanby stráca reč.

Ústretovosť mihajúcich sa odchádza s poznámkou „nie“.

Slzy trpiaceho žonglujú s nožmi,

čerstvo nabrúsenými a pripravenými uľaviť od bolesti.

Otvorená myseľ hovorí nie,

jazyk však stále nechápe, aj keď je otázka „prečo“ proti pravidlám hry.

Možnosť „všetko“ sa predáva v kníhkupectvách ako tajomstvo

za ktoré musíme platiť.

Platiť aby sme zabudli a aj tak sa životu stavali chrbtom.

Možnosť žiť ostáva.

Ostáva.

Fredi