Opri sa o mňa

Vstávam za východu mesiaca

a usmievam sa do chladných lúčov,

spomínam aké je to oprieť sa,

no mám prázdne vrecká,

niet v nich kľúčov.

 

Ponúkam plece,

som však pokrytec,

sám si nespomínam na ten pocit,

oprieť sa a cítiť súcit.

 

Napĺňa ma predstava,

rozsypaných hviezd na nebi,

usmiatych tvárí za dažďa,

iskričiek v očiach,

keď znie téma vážna.

 

Nemám domov,

ten malý kúsok neba,

moje srdce ale bije,

lež nečaká na teba.

 

Žijem s tým,

že som tu a dokážem viac,

či už bez, alebo s Ním,

aj keď sa cítim sám,

v úryvkoch prosieb ľúbim, dýcham, mám.

 

Fredi