O zlatej rybke

    Kde bolo, tam bolo, niekde pri jazere, rieke, alebo inej vodnej nádrži, keďže je toto rozprávka o rybke, si žil chudobný rybár so svojou chudobnou ženou a chudobnými deťmi, ktoré vlastne ani nikdy nemali. Rybár, chodil každé ráno na svojej malej drevenej vytuningovanej loďke na opačné pobrežie, kde učil na miestnej strednej škole.

    „Tak, žiaci, dnes budeme preberať DPH“, no ani nedohovoril, lebo sa musel uhnúť letiacej katedre.

    „Malish! Toto som akože nevidel!“ no vtedy mala naňho namierená drevená stolička. Vybehol preto z triedy zakrývajúc si rukami hlavu.

    „Zvery malé! To budete mať na písomke!“ kopol do dverí, ktoré naňho však spadli, lebo niekto šikovný odmontoval pánty. Keď sa ako tak celý vyhrabal spod ťažkej kopy dreva, krívajúc si to namieril do susediacej jednoty, lebo babka mu dala lístok, na ktorom mal spísané najdôležitejšie a nevyhnutné veci ktoré nutne potrebovala. Do košíka hodil desaťkorunu a už brázdil uličky reťazca.

    „Plnotučné mlieko“, čítal z lístka

    „Kulmu, desať kilo zemiakov, sprej na hmyz“, vtedy sa ale zamyslel. Jasné, však zajtra má prísť návšteva.

    „Dvadsať fliaš sprite, do pekla! Prečo musí práve tá moja stará zbierať kódy spod vrchnákov!“ posledné na zozname boli ryby. Ako dedo zašmátral v mrazáku, niečo ho kuslo do ruky. Ako ju vytiahol, ryba odletela do ventilátora, kde opäť nabrala rýchlosť a opäť letela cez pol obchodu až skončila na pomôckach pre záhradkárov. Dedo pribehol k nej s vyplazeným jazykom, lebo ako bývalí aktívny športovec mal kondičku a s úmyslom šmariť ju do nákupného vozíka ju chytil do ruky. Vtedy ale ryba prehovorila.

    „Dedko, dedko, nejedz ma. Ak ma pustíš späť, splním ti dve želania.“

    „Len dve?“ začudoval sa dedo.

    „No pravda len dve, čo si nepočul o finančnej kríze?“

    „No dobre teda.“ zahundral starček. Prial by som si, aby sa z tej mojej starej rachetly stal riadny kus mäska.“ Rybka sa zamyslela, luskla šupinou a zaškerila sa.

    „A je to dedo“ povedala a čakala na ďalšie želanie.

    „Dobre teda, moje druhé želanie je, aby boli tie štence malé aspoň trochu vychované.“ Rybka aj teraz luskla šupinou a zaškerila sa.

    „Tak a teraz ma daj späť.“

Tentoraz sa zaškeril starček a rybku šmaril späť do mraziaka. Aj napriek jej kriku a prosbám, sa vybral späť do školy, lebo mu začínala hodina. Ako vošiel do triedy, skoro onemel. Všetci žiaci boli priviazaný ku stoličkám a na ústach mali lepiacu pásku. Starček sa tu však dlho nezdržal, lebo v očiach mali vražedný výraz, a páska vyzerala vyrobená v Číne, tak vybehol von cestou domov. Aj tu ho však čakalo prekvapenie, keď namiesto svojej milej našiel na stole stehno z dinosaura. Vtedy sa mu ale všetko zatmelo, spadol na zem a omdlel, lebo ho trafila katedra, práve letiaca z jeho bývalej triedy.

    „Sviňa ryba!“ zamumlal na zemi dedo, v škole zazvonil zvonec, istá trieda sa vybrala na návštevu ku svojmu bývalému triednemu a rozprávky je koniec.

Fredi