O úžasnom pocite lietať

 

S rozbehom otvoriť okno,

nečakať kým začnú rásť krídla,

pohľadom cítiť, smiať sa slnku,

mysľou svet držím a dvíham.

 

S menom hviezdy,

vykrikujúc počas chôdze lesom,

ako číra pieseň,

ako hmla na Silvestra,

čo šíri sa mestom.

 

V padajúcej vločke

poznať naspamäť celý príbeh,

tancovať na seriál na 4,

kričiac meno neznámeho,

mať nekonečno, nie len výbeh.

 

Nevedieť v neurčitku,

ale ty nesnívaš, lež žiješ svoj sen,

či si tykáš, alebo máš 6. vnem.

Aj keď vôkol teba balansuje hlúposť,

stojíš si za svojím bláznovstvom,

žmurkáš do svetla mesiaca,

usmievaš na  zamrznutý dážď,

ktorý nevie nájsť voje miesto,

otváraš dlane a aj tak ťa trápia tŕne,

či už si bez, alebo s vestou.

Povedz ktorá duša z tých,

čo sa ti snažia vziať spánok,

sú také bohaté ako ty,

čo máš na smiech patent a nárok?

 

S korčuľami vo vaku,

hokejkou cez plece,

ideš niekam, bez dôvodu,

s nádejou na úspech.

Smeješ sa na filme,

bez pointy a humoru,

budíš susedov zo spánku,

hlasným prejavom súhlasu,

s pomarančom namiesto mandarinky,

s otvoreným oknom v decembri,

nádych čerstvého závanu.

 

Nemusíš si prečítať správu,

aby si vedela že je to v pohode,

pochopila si zmysel kútikov dohora,

vieš oddychovať,

dýchať, vidíš žiaru spoza mora.

 

Sama si dôkazom dobre nálady,

úspešne lámeš ľudské zásady.

Také hlúposti ako predsudky,

či si modrý, alebo žltý,

na mojich dverách nie sú zámky.

 

Násilie a výsmech odmeníš úsmevom,

naplníš vzduch popevkom,

melódiu v tvare husľového kľúča,

ako jahody čo na jar pučia.

Tak tie krídla rozprestri,

nech sa svet zastaví a zamyslí. 

 

Fredi