O dievčatku menom Gertrúda

Kde bolo, tam bolo, niekde na strednom Slovensku, žilo si jedno blbé dievčatko, ktoré volali Gertrúda. Dievčatko tak nazvali rodičia podľa svojej najobľúbenejšej žaby v rybníku. Gertrúda bola „trochu“ pri sebe, každé oko jej utekalo iným smerom a zuby mala ako hviezdičky. Žlté a ďaleko od seba, proste ideálna baba pre miss stredných škôl.

 Jedného krásneho dňa, sa rozhodla, že sa pôjde kúpať na jedno zo štiavnických jazier a tak sa vybralo na to najkrajšie, Belianske jazero. Pre svoju púť sa však rozhodlo trochu neskoro, bolo totiž už šesť hodín a na oblohe bol neprimeraný počet obláčikov nie práve najbelšej farby. Ale keďže naša Gertrúda bola aj nadmerne inteligentná, len mrdla plecom a vybrala sa s ruksakom na chrbte na túru. Síce vážil dvakrát viac ako ona, ale veci v ňom boli pre ňu smrteľne dôležité. Však paštiky kvalitnej značky, štyri bochníky chleba, rukávniky, keďže nevedela plávať a nafukovacia kačička, aby sa necítila tak sama, mali cenu zlata. Gertrúda sa každú chvíľu premáhala, bojovala s vetrom, zdolávala vysoké končiare, no nakoniec sa predsa len dostala na vytúžené jazero. Poviete si, však už bola zima a zamračené, čo tam asi robila? No by ste sa čudovali. Ledva si našla miesto pre deku a svoj ruksak, Belianske jazero bolo úplne natrieskané turistami z rôznych exotických miest a krajín. Ako sa vyzliekla a na privítanie rozbalila prvých desať konzerv, začal fúkať arktický vietor, čo turistov len upevnilo k tomu, aby sa vyzliekli a poskákali do vody. Gertrúda, keď už cítila že je ako tak plná, zhodila zo seba prikrývku na auto a skočila tiež do vody. Mierne šplech, ktoré spôsobila, zaplavilo najbližšiu dedinu, ale zase malo to aj plus, keďže niektorý kúpajúci si vyskúšali snowbording a pár z nich na dne ponachádzalo svoje stratené veci.

Deň sa už pomaly končil, tma hustla a vietor silnel, čo znamenalo že na Belianskom pribúdalo stále viac turistov a inteligencie, čo Gertrúde len vyhovovalo a deň sa pre ňu končil krásne. Domov sa vybrala až po tom čo dojedla poslednú paštiku a o výlete rozprávala každému, koho stretla.

Fredi