Nuda

Veľká zábava spraviť skúšky v predstihu, dobre že nie ešte v zápočtovom týždni. Euforickú radosť po chvíli vystrieda pocit neužitočnosti a sklamania nad vlastným nedostatkom fantázie pre akúkoľvek akciu. 

Prídem domov, vyhráme nad Kanadou. Všetko krásne. Skončí zápas a opäť začína nekonečná nuda. Žiaden pocit sebatríznenia že nerobím to čo by som robiť mal. Žiadne plány a žiadna aktivita. Ani len von behať, snáď len ak by som si vďaka poveternostným podmienkam chcel ísť zalietať. Žiť na konci sveta, kde sa ani len tie muchy nemajú ako otočiť je niekedy dosť otravné. Vzadu v hlave mi znie tichý hlások plný nádeje kričiaci názov ešte nezačatej bakalárky, ktorý však rýchlo umlčia vlny rádia otriasajúce mojimi bubienkami. 

Chudák čas, chuderky sekundy plynúce a vyhodené úplne zbytočne za vynálezom storočia. Čím si to zaslúžili a čím som si to zaslúžil ja takto skoro úspešne ukončiť letný semester? Sám sebe dávam tichý záväzok šepkajúci viac menej klávesnici, že najbližšie skúšky si vychutnám. Budem sa s nimi hrať a preberať až kým si celkom nebudem istý, že na ďalší deň mi opäť začína škola alebo niečo zaujímavé a nebudem mať ani len chvíľu pre tento pocit „nemámčorobiť“.