Nekonečný pád

Cítiť vinu a nebiť vynný? To dokáže jediná vec. Život. Dovedie vás do situácie, kedy už neviete kam s konopí a predsa sa pred vami otvorí aj tá najmenšia šachta. Vždy sa objaví niečo, kam sa dá zašiť, spraviť to, čo budete neskôr ľutovať. Ten pocit, ktorý je pri vás, tá dovaha, odrazu zmizne, keď si trest máte odtrpieť. Ostanete sám. Nie je to obyčajná samota. Nie. Je to samota, v ktorej ste vy sám a ešte vaša duša. Len vy a vy. Nič viac. Nič menej. Nemôžete sa nadýchnuť. Nemáte čoho. Ste tam totiž iba vy. Nič viac. Chceli by ste sa niečoho chytiť, nie je čoho. Stále padáte. Do nekonečnej diery, jamy, stále hlbšie a sami dobre viete, že tento tunel, táto cesta nemá cieľ. Budete padať, avšak nikdy nedopadnete. Budete padať navždy s pocitom tvrdého dopadu, ktorý budete cítiť každým milimetrom, ktorý preletíte. Bolesť, ktorá vám prejde telom, každou bunkou a každým nervom, keď sa vaše skrehnuté telo dotkne zeme. Budete s týmto pocitom žiť. Nikdy ho neprežijete, ale ani sa ho nezbavíte. Viete že sa netreba obávať, pretože pád nepríde, ale aj tak vidíte neviditeľné dno a nad sebou vzďaľujúce sa hviezdy. Vidíte ruky, ktoré vás pustili dolu a vyčítate im to. Vidíte čistú oblohu, pod ktorou ste sa kedysi prechádzali, ale odrazu vás niekto pustil. Urobili ste chybu, snáď dve či tri a už letíte. V duchu sa modlíte, ale slová vám levitujú v hlave. Nemajú kam ísť. Nie z tejto diery. Nemajú ku komu zaletieť, aby ich vypočul. Márne míňate energiu na nejaké myslenie. V tejto situácii je to nezmyselný fakt, ktorý vás len ťahá nižšie. Po nekonečnom čase túžite dopadnúť. Už nechcete len padať. Už nechcete trpieť. Nechcete počuť a vidieť tie kruté obrazy v hlave. Ste vyčerpaný. Odrazu strácate vedomie a otvára sa vám nový svet. Konečne ste sa prebudili. 

Fredi