Najlepší priateľ

 

Niekto to volá osud,

niekto Náhoda, nič iné.

Niekomu to príde normálne,

niekomu divné.

 

Niekomu stačí 5 minút,

niekto je skúpi na roky,

nerád prechádza zmenou.

Pre niekoho je Niekto pocta,

niekto potrebuje meno.

 

Mne stačí prezývka,

vymyslená na kolene,

ako zrnká kukurice,

hrejúci vankúš na temene.

 

Výkresy na stene,

popísané časom,

preplnená kuchyňa,

nad ránom hemžiaca sa hlasom.

 

Lienky spiace na zrkadle,

skrývajúc technické zázraky,

komu to už len napadne,

chcieť darovať krv,

a nemať na nohách návleky.

 

Mať pocit voľnosti,

s kefkou v ústach na balkóne,

stáť na streche mesta, 

bez zábradlia s vlajkou na okne.

 

Bez potreby šepkať,

hľadať správne slová,

vtedy keď stačí pohľad,

vtedy mám pocit,

že sa tam chcem vrátiť znova.

 

Chcieť vyzerať ako šašo,

farebný s brmbolcami na čiapke,

utekať cez mesto,

balansovať na farebnej latke.

 

Spoločne liezť,

mať istotu pevnej ruky,

uprostred jazera na trampolíne,

občas počuť čudné zvuky.

(eee)

 

Nemusieť sa báť hovoriť,

s dôverou počúvať,

aj keď je to len chvíľa,

na vŕzgajúcej posteli zaspávať.

 

Posielať si správy bez slov,

ísť na koniec mesta pešo,

aj keď nemáš vlastne prečo.

 

So zabudnutým dôvodom,

písať čo je nové,

nahliadnuť do chladničky,

to si vezmi, je to moje.

 

Mať pocit úsmevu,

vedieť a tešiť sa na veľa,

stále je to niečo nové,

užívajúc si,

aj keď príde zmena.

 

Po dlhom - krátkom čase,

každý si to nazve,

ako len chce,

ako to cíti,

počuje vôkol seba, čo vidí.

 

Niekto to volá osud,

niekto, že je to zatiaľ,

niekto šťastie, či náhoda,

ja, Najlepší priateľ.

 

Fredi