Nádej

 

Aj keď snáď už nádej nie je,

aj keď je už vonku tma,

aj keď v srdci smútok drieme,

hovorí ti že si sám.

 

Aj keď pršať neprestáva,

čierne mraky strážia nebo,

vieš, že občas sa to stáva,

odvšadiaľ čuť dôvod: „lebo“.

 

Slnko ale stále svieti,

flauta stále hudbu nôti.

Les spí stále v pokoji,

jeden Platan odpočíva v stoji.

 

Po chvíli smútku a zlosti,

úsmev na tvári sa zjaví,

nemá zmysel zlo premostiť,

aj tak sa raz všetko zvalí.

 

Verím že Láska to v hrsti má,

že všetko do poriadku raz dá.

Viem že aj keď nie je leto,

že niekde predsa svieti svetlo.

 

Usmejem sa nad tým zlým,

život nie je nemý mím.

Zasmej sa strachu do tváre,

povedz mu že Boh je s tebou stále.

 

Nenávisť tu nemá moc,

snáď aj keď je vonku noc,

môžeš lietať, spievať kričať,

len neskúšaj ticho mlčať.

 

Hovor o šťastí a snoch,

roztancuj sa vo farebných tónoch.

Nadýchni sa dúhy a vyskoč na malý voz,

prevezieme sa cez mraky, ponad kraj tých divých kôz. 

 

Fredi