Na jeden deň extrovert

Len na chvíľu nemyslieť, lež konať,

byť počúvaný všetkými,

či už smiať sa, či stonať.

 

Prekročiť vykopnuté dvere,

nikdy sa nezmýliť v smere.

Stále by som bol ja s veľkým J,

nemyslieť toľko na druhých,

sťa nezáujem veľkých pre malých.

 

S nárokom nespravím krok späť,

keď budem jeden deň extrovert.

Pozdravím sa cudzincovi s baretkou,

neprosím, beriem,

mečujúc sa námietkou.

 

Vojdem do dverí bez seba,

nezamýšľajúc sa nad ničím vnútri,

nespýtam sa či by som smel,

nevadí, netreba.

 

Byť hlučný,

nechápať význam zavretých dvier,

som snáď náročný?

Nechcem čakať na kroky od vedľa,

nebudem rozmýšľať či áno či nie,

či smútia,

netrápi ma čo neviem.

 

Len ten jeden deň,

nebudem viazaný sebou samým,

otázkou ostáva,

bude to nočná mora a či sen,

keď zrkadlo zaujíma,

viac než duša úprimná?

 

Fredi