Mexiko

Sedím v lietadle zo San José do Mexika. Naoazj neznášam tieto papierovačky a hlúposti. Kam letím, kde zostanem, ako dlho zostanem, koľko peňazí mám pri sebe, dôvod mojej cesty, kam letím následne a mnoho ďalšieho. Hrozné obmedzovanie. Víza tam predsa nepotrebujem.

Informácie v lietadle hovoria, že vonku je -23 stupňov celzia, 883 km/h, 11580m nad morom rýchlosť vetra – 37km/h.

6.7.  Mexiko (hlavné mesto)

Druhé najväšie mesto na svete. Prvý deň a hneď som vyskúšal mexické Tacos. Majú ho odo mňa schválené. Môže byť. Podľa Islanďanov mám čierne vlasy. Podľa Mexičanov som zas blonďák. Nech sa dodhonú kurňa.

7.7. Mexiko (hlavné mesto)

Boli sme v múzeu Antropológie, pre mňa ako historika veľmi zaujímavá časť. Archeológ by odtiaľto asi odmietol odísť. Videli sme tu ukážky umenia Aztékov, Mayov a Pacifickej kultúry. V centre súčasného mesta sa kedysi nachádzalo aztécke mesto Tenochtitlán s pyramídou Templo Major uprostred, (zničené Španielmi, ktorí postavili katedrálu) a súčasné mesto ako také. To sa rozrastalo viac ako bolo v pláne a teda dnešné mesto stojí na jazere. Nedá mi to nespomenúť, ale Mexiko je v slovenčine ako názov krajiny, tak názov hlavného mesta. Je to veľmi mätúce. V Angličtine pridajú k hlavnému mestu aspoň názov „mesto“. Ale naspäť k pointe, Mexiko sa prepadáva, keďže stojí na jazere. Inak centrum pripomína Francúzsko. Veľmi sa opičia po Európe. Dokonca tu majú aj jediný zámok z celého Amerického kontinentu. Zase ale, v európskom štýle, panoval tu Maximilián Habsburský. Zámok sa volá Castillo de Chapultepec, teda v preklade Zámok lúčenho koníka.

Teotihuacan

Aztécke mesto. V preklade Mesto bohov. Niekoľko prenádherných pyramíd. Tak som sa sediac na pyramíde Mesiaca zamyslel. Koľko ľudí by chcelo cestovať a nemôžu a ja, ktorý som nikdy nesníval o tom, žeby som šiel na Island či do Mexika, som sa sem dostal. Tak to nejako prišlo a ja som využil šancu. Pyramídy som videl doposiaľ len na obrázku a odrazu som na jednej z nich. Teotihuacan tvorí mnoho pyramíd, avšak najväčšia je Pyramída Slnka, kam sa dá vyšlapať až úplne hore a pyramída Mesiaca. Medzi nimi je takzvaná Ulička smrti. Príjemné pomenovanie. Toto miesto má čorovnú atmosféru. Keď sme tam boli my, bolo prenádherné počasie. Keby ale na oblohe vyseli ťažké mraky a schyľovalo sa k búrke, nabralo by to úplne inú atmosféru. Tešili ma maličké detaily. Úplne nadšený som bol z toho že sa blískalo a hrmelo. Veľmi mi to chýbalo, keďže na Islande sú búrky len o vetre a daždi. Vyzeral som ako malé decko, ktoré vidí blesk prvý krát. Neviem či som domácim vôbec vysvetlil že aj v Európe sa blízka a hrmí. Asi mali zo mňa pocit, že to je výsostné právo Mexika.

8.7. Odlietame z hlavného mesta do Cancunu. Ráno sme vychádzali z tak trochu bohatšej časti. Objednali sme si taxík, lebo letisko nebolo zrovna najbližšie. Do tejto časti nie je možné len tak slobodne prísť. Je oplotená a ak chcete vôjsť autom, je tam závora a strážnik. Aj pri odchode nás zastavil a prehľadal auto. So smiechom som sa spýtal či náhodou nekontroluje kufor, aby sme niekoho neunášali. Celkom zarazený som zostal z odpovede: „áno, kontroluje“. Únosy sú tam údajne na dennom poriadku. Kvôli peniazom samozrejme. Trošku mi zredlo a uvedomil som si, že som celkom rád že odchádzam do turistickej časti. Našťastie som nemusel využívať metro ani hromadnú dopravu, takže som sa vôbec nepohyboval v nebezpečnej časti tohto mesta. Každopádnen po ceste na letisko sa mi zjavil Ježiš. Nevedel som, že aj tu majú sochu Krista ako v Riu.

Ten pocit, keď už mám bránu pred nosom a ja odbočím naspäť do príletovej časti. Koho kedy napadlo tieto dve časti spojiť obyčajnou chodbou! Otočili sme sa samozrejme, ale nechceli nás pustiť, že musíme ísť znovu cez kontrolu. To by sme ale nestihli let. Našťastie sa strážnik nechal ukecať kamerovým záznamom, ktorý potvrdil že sme sa len pomýlili.

Sťažoval sa niekto z vás niekedy na law cost ako Ryanair? Tak si skúste Mexický Viva AeroBus. Letenka vyzerá ako blok z Tesca a to som teraz urazil Tesco.

Prílet do Cancunu. Ako som vystúpil z lietadla, myslel som si, že je taký hic kvôli príletovej ploche. To dá predsa rozum nie? No nie! Taký hic bol stále a všade. Milujem túto krajinu.

9.7. – Playa del Carmen.

Zaplatili sme si výlet do Tulume (Mayské observatórium). Prenádherná oblasť. Staré Mayské pyramýdy a archeologické nálezisko obklopené úžasnou prírodou. Džungľou z jednej strany a najkrajšou plážou akú som v živote videl zo strany druhej. Sprievodca nám povedal hromadu informácií. Mexiko je rodisko čokolády, žuvačiek, avokáda, papaye, čili, marihuany a kukurice. Mayovia poznali koleso, ale nepoužívali ho. Prišli sme na to tak, medzi archeologickými nálezmi sa objavili hračky s kolesami. Poznali číslo 0, mali dokonalý kalendár. Verili nie v peklo a nebo, ale v kozmos, zem a podsvetie. Ich bohovia boli smrteľní a preto ich museli kŕmiť ľudskými obeťami. Byť obetovaným bola česť. Ako jediní na svete si skrášľovali zuby kamienkami. Mayský jazyk stále existuje. Niektorí Mayovia splynuli, niektorí ušli do Džungle a niektorí (údajne) do jaskýň, odkiaľ preplávali cez tunely do tajných miest. Umelo si zväčšovali hlavy lebo verili, že čím väčšia hlava, tým múdrejší budú. Detská úmrtnosť bola vďaka tomu vysoká. Išlo predsa len o deformáciu. Každý deň na nejaký čas im z oboch strán priložili dve drevené dosky a tlačili.  Po Tulume sme šli do Grand Cenote, čo je studené (veľmi studené) jazero v jaskyni. Plávali sme v jaskyni, okolonás lietali vtáky a netopiere. A bola tam časť, kde sa plávať nedalo, lebo tam boli korytnačky. Prenádherné. Náš sprievodca bol inak úžasný. Vtipálek, že: 900 rokov B.C. (v originály Before Crist, teda pred Kristom) on preložil ako B.C. – Before Castro – Pred Castrom).

Situácia dovolenky na seba nechala čakť, ale oplatilo sa. Posledný večer sme boli na párty a už v podnapitom stave sme sa vracali na hotel. Po pár drinkoch a pivách to tak na človeka doľahne a musí to zo seba dať von. Zdvorilosť na prvom mieste, spýtal som sa teda, ako je to s močením na verejnosti. U nás by za to predsa len bola pokuta. Bol som ubezpečený že je to ok. Tak upokojený rozopnem poklopec a idem na vec, keď v tom vidím ako sa ku mne zo strany na stranu blíži svetlo baterky. Hovorím si, no fasa. Tak predčasne ukončím výkon a otočím sa, že sa idem tváriť nenápadne nie? O svojej nenápadnosi som presvedčil asi aj sám seba, lebo ruka, ktorá ma chytila zo zadu ma vcelku zaskočila. Španielčina je prekrásna reč, ale o druhej v noci od policajta neznie zrovna ľubozvučne. Policajt na nás po španielsky a kolega, ktorý je inak Mexičan na neho po anglicky, že nechápe čo sa deje, lebo obaja sme turisti a toto (močenie na verejnosti) je v Európe celkom normálne. Tak namiesto toho aby som aj ja zachraňoval situáciu a presviedčal policajta, som sa hlboko zamyslel nad tým, v ktorej časti Európy je to také normálne. Teraz už viem, že v Mexiku je za takúto protizákonnú činnosť odmena trojdňového väzenia. Aspoň tak nám to tvrdil pán policajt. Na ďalší deň som mal let do Menchestru a tak som zdvorilo odmietol túto lákavú ponuku. Aspoň policajt bol kreatívny a v princípe nám ušetril čas, lebo si narovinu vypýtal úplatok. Čo to ale mal za zlý deň. Nemali sme pri sebe okrem 100 pesos nič viac. Pochopiteľne ho to naštvalo. Veď kto by sa už nechal uplatiť 5 €. Má svoju úroveň. Začal nám vyberať vrecká s tým že určite máme drogy čo znamená jednosmerný lístok do basy (asi navždy). Našťastie sme ho asi omrzeli, lebo si vzal svojich poctivo zarobených 100 pesos a odgúľal sa do preč.  

10.7. – Odlet z Mexika.

Môžem povedať že odlet z Mexika bol výnimočne prekvapivo príjemný. Prišiel som na check-in, kde mi slečna oznámila že pre mňa v lietadle už nemajú miesto. Na chvíľu som sa zamyslel, či som si kúpil správnu letenku (už by som sa nečudoval ničomu), no slečna pokračovala. Nemajú pre mňa letenku v ekonomickej triede. Musia ma presunúť do priority class. Nevedel som veľmi o čom hovorí, ale povedal som si, že pokiaľ nebudem musieť v lietadle celou cestou stáť, alebo ho pilotovať, tak mi je to jedno. Z priority class sa vykľula fajnová časť lietadla. (Mohli hneď povedať že VIP, nie?). Darčeky, welcome drink, teplá večera, raňajky, filmy a kopec miesta pre pohodlný spánok. 8 Hodinový let mi ubehol ani neviem ako, nechcelo sa mi vystúpiť. Karma je ale sviňa a z Mancherstru som do Lisabonu letel s Ryanairom a tým bájnym s revúcim deckom za chrbtom čo mi kopalo do sedačky. Manchester sa ukázal v plnej kráse, lialo ako z krhly. V rekordnom čase som stratil dáždnik. Na letisku som si ho kúpil, prešiel som do mesta a zabudol v prvom obchode, ktorý som navštívil. Vo vlaku naspäť na Letisko som zaspal, prebudil som sa na to ako vychádzajú poslední ľudia. Samozrejme som netušil kde sme a tak som sa ich bohvie akým jazykom spýtal či je to letisko (inak konečná stanica).

 

Zaujímavosti:

V Mexiku sa nachádza Masarykova ulica.  

Voda z vodovodu nie je pitná, na varenie ale aj pitie si musíte kúpiť tú z obchodu.

Zatiaľ najväčší rozdiel medzi bohatými a chudobnými ľuďmi aký som kedy videl.  

Prišiel som o svoju cestovnú tašku a tak som si kúpil tú najlacnejšiu akú som našiel - Tašku mexickej futbalovej reprezentácie.