Medovníková chalúpka
Kde bolo, tam bolo, v jednej z ekonomicky najslabších krajín Európy, okolo 30.júna, hovorí istý Janko svojej sestričke Marienke: „Počúvaj Maruša! Čo keby sme dnes nešli do školy? Aj tak je posledný deň a nemôžu nám dať neospravedlnené.“ „A čo si sa zbláznil, ty zviera? Na tento deň som čakala celý rok! Vystúpim pred celú školu ako najlepšia žiačka a dostanem vyznamenanie!“ namietala Marienka. Ale Jankova devina pri jej hlave ju presvedčila. Nasadli na svoje tereňáky a už pálili po hlavnej. Ako si tak išli, Janko zbadal skupinku starších dievčat a tak chcel zamachrovať. Požiadal Marienku (opäť zasahovala devina), aby preskočila na jeho káru a spravila na nej stojku. Lenže, keď sa tak stalo, Janko zbadal na ceste banánovú šupku. Voľnou nohou zvrtol volant a keďže boli práve na moste, prerazili zábradlie a obaja spadli do rieky, kde stratili vedomie.
Precitli až hlboko v lese, kde nebolo ani elektrického drôtu a tak sa rozhodli, že sa odtiaľ musia dostať. Janko vyšiel na najvyšší strom, aby chytil signál na mobil, ale márne. V hustom lese nebolo o signáli ani chyrovať. Museli sa teda vybrať kadiaľ ich nohy zaviedli. A kam ich zaviedli? Nebudete veriť, ale ku chalúpke medovníkov. Samozrejme, tí dvaja o tom nevedeli a tak sa vybrali na prieskum. Prišli ku nej a keďže vôbec neraňajkovali a domček tak príjemne páchol, každý si odtrhol kúsok perníka. Ibaže perník im akosi zachutil. „Hm. Aký dobrý. Taký som ešte nejedla. Čím je plnený?“ spýtala sa Marienka. „Ježkovi voči! Veď v tom perníku je pálenka!“ Babka, ktorá žila v domčeku, máčala perníky v pálenke, a potom ich predávala na čiernom trhu. Ale oni dvaja o babke opäť nič nevedeli, až vtedy, keď vyšla z domčeka. „Kto mi to tu domček objedá?“ spýtala sa babka. Bohužiaľ, vyšla v nevhodnú chvíľu, lebo Janko bol už riadne pod parou a na babku vybafol: „Čo sa staráš, ježibaba? Asi si si zabudla popolníky, keď nevidíš, že sme už od rána nejedli!“. Janko zoskočil zo strechy, chytil starenu a priviazal ju ku stromu. Kým jej tí dvaja konzumovali domček, ona v duchu prisahala pomstu. Našťastie onedlho obidvaja spadli na zem opití ako dogy, čo babka využila, z pančuchy vytiahla dýku, rozrezala lano a blížila sa k deťom. Lenže keď sa pozrela na ich milé opité tváričky, nemohla im ublížiť. Naopak, rýchlo bežala zavolať pomoc a čakala.
Pomoc prišla. Lenže neboli sami. Boli s nimi aj Jankovi a Marienkini rodičia, ktorí babku obvinili z únosu a z ublíženia na zdraví. Babku zatvorili na 20 rokov, a odvtedy sa zaprisahala, že už nikdy nepomôže drzým, opitým 10-ročným deťom, ktoré budú ohrozovať jej život.
Fredi