Matrix

 

Vidím deň,

keď som stratil cieľ.

Moje kroky viedli inam,

ďakujúc že som sám.

S nápadom ukončiť to čo bolí,

utrieť slzu

z rany vytiahnuť kolík.

 

Ako bleskom zhora,

ako keď skončí nočná mora,

zasvietilo slnko a niekto

ma udrel silno,

za ruku do náručia

zovrel pevno.

 

Nemusím plakať,

uvedomil som si,

musel som makať,

aby som bol tam kde som,

nestačí len zasadiť strom.

 

Som silnejší,

mám viac,

som o niečo vyššie,

ja mám moc.

 

Môžem čo chcem,

mám na všetko,

idem kam chcem,

len komplexy potrebujú svedkov.

 

Viem lietať bez krídiel,

nebojím sa ničoho,

strach je len chybou v hlave,

chýbajúci podpis v tvojom pláne.

 

Môžem čo vidím,

môj deň má 28 hodín.

Prinášam obete,

na oltár pokroku,

idem vpred,

bez riadneho základu.

Snáď bez plánu a jasného dňa,

snáď bez cieľa,

ale presne vidím víťaza,

vidím seba - mňa.

 

Kráčam, bežím,

šťastný som,

keď si miesto razím.

Nudí ma cesta bez výzvy,

rovné chodníky a

tabuľky s číslami.

 

Idem si horou, džungľou,

tmavou, tam kde nebol ešte nikto,

nepasiem sa ako ovca,

a nelovím ako vlk,

agresivita netvorí moc.

Tancujem si medzi kvapky,

vedieť, no nemyslieť na to,

aký je život krátky. 

 

Láďo