Malý Princ
16.10.2012 15:13
Ako keď zatiahneš záves,
padne za okno tma,
ako keď utíchne potlesk,
ostaneš v noci sám.
Pocítiš dotyk chladu,
nevadí ti padajúci list,
počuješ hĺbku pádu,
vieš, že ju precítiš.
Hľadíš na hviezdy,
blikajúce plamene,
vieš, že čosi je zle,
nie si tu doma, túžiš po zmene.
S láskou hľadíš niekam hore,
si prázdna miska
na drevenom stole.
Plačeš pre každý slnečný lúč,
vidíš neprávosť a zlo.
Smejúce sa za chrbtom,
ale i do tváre,
ubližujúc slovom.
Tápaš v tme,
nevieš nájsť knôt sviece,
čakáš na ruku,
čo zovrie ti plece.
Hráš guľôčky bez jamky,
opatruješ albumy,
čakajúc na známky.
Z prosiacich pier,
ti utekajú kvapôčky,
plné lásky,
plné tajnosti a mágie.
Príde chvíľa dôvery a ty,
sa odovzdáš celý.
S úsmevom a očami dokorán,
čakáš, čo sa zmení.
Kráčaš s otvorenou dlaňou,
máš strach v výšky,
aj keď upevnenou lanom.
Jediná veta a vieš že má
dôvod to, že si tu.
Jediná pravda, zmena a
tichá prosba tomuto svetu.
Nech sa nesprávajú k
sebe ako cudzí.
Nech si nepomáhajú
len v núdzi.
Nech sa človek človeku odzdraví,
veď aj zviera vie,
že nie sme tu sami.
Povedali ti, že máš svoju úlohu,
máš moc a talent, niečo treba zmeniť.
Zasiahnuť tam, kde má svet zálohu,
zasvietiť tam, kde sú zvyknutí si tieniť.
Veril si v svetlo,
malú nádej na konci chodby,
čo prežiari temnotu
a vdýchne možnosti,
že všetko sa dá, čo všetko by mohli.
Hľadal si všade,
nazrel si do ľudskej duše,
prežil si ju v páde,
zazrel plávať v mori,
či trápiť sa na súši.
Dal si jej napiť
a videl ako sa odvďačí.
Hovoríš si, že to nie jej jej chyba,
chce sa len zachrániť, netrpieť,
niečo jej však chýba.
Bojí sa citov,
páli ju Vďaka a Prepáč,
bojí sa letieť.
Spravíš to znovu a dokola,
zase ťa opľujú
a ty nastavíš tvár,
nie je potreba nech ťa milujú,
nevytváraš svár.
Si tu z krátkych dôvodov,
máš silu dýchať tento otrávený vzduch,
počas milióna nápadov,
zabíjajúc bohémsky duch.
Krvavý a dobitý,
zničený a s nenávisťou
v slovách za chrbtom,
bezvýznamne do detských
plienok zavitý,
prechádzajúc krutým,
vnútro trhajúcim testom.
Slzami spíšeš dohodu s hadom,
vieš, že už nevládzeš,
znovu sa nadýchnuť,
z nekonečných pádov.
S vierou k neexistujúcim záverom,
platíš papierovou mincou,
kráčaš k múru s úsmevom,
to ty si Malým Princom.
Fredi