Maco Rudo

Mám ja maca Ruda,

s ním nikdy nie je nuda.

Patrí medzi triedu vyššiu,

aj keď chudák, je len z plyšu.

 

Či idem von na bike, behať,

nemôžem ho doma nechať.

Šup s ním rýchlo do košíka,

nemôžem ísť bez macíka.

 

Je on blázon ako ja,

či je svetlo a či tma.

Vymýšľame lotroviny,

čítame si Woloviny.

 

Napadne nás skok do sena?

Aj keď nám zavadzia stena,

šup a už sme špinaví,

žiadne strachy, vaňa to hneď napraví.

 

Rudo to je maco pravý,

je to tak ako vám vravím.

Nedokáže obsedieť,

vždy musí niečo vymyslieť.

 

Jedného dňa,

bolo to dávno,

neviem či som spadol z pňa

a či brvna,  

išli sme si zaskákať.

 

Ja a Rudo v mojom vačku,

odkopli sme bielu mačku,

zapojili nabíjačku,

v telke pôjdeme na dračku.

 

Zaistili sme sa lanom,

pred bolestivým, tvrdým pádom.

Most je predsa super miesto,

nevieš plávať? Tu máš vestu.

 

Nad Dunajom stojíme,

svorne dolu hľadíme.

Uviazaný o Apollo,

veru, trochu nám lepilo.

 

Keďže som však narcis zvaný,

Rudo skúsil ten skok prvý.

Staré lano zlé však bolo,

Macko dole pláva sólo.

 

Nebolo mi viacej treba,

ako plyš mám radšej seba.

Zbalil som sa hybaj späť,

idem radšej domov spať.

Teraz už však smutno, sám,

na Ruda spomienky mám.

Fredi