Lúka
22.05.2012 10:13
Kráčaš po lúke plnej zelene,
čo dýcha kvetmi a kúpe sa vo farbách.
Kráčaš zázrakom spletu náhod
a krajšie je azda už len nebo plné záhad.
Vnímaš čas, čo plynie z krídel včiel,
vnímaš bzukot spievajúcich víl,
slnko šteklí ti smiechom vlasy,
si šťastný prešťastný, lúka je krásna,
no nie dokonalá.
Azda vadia ti tŕne na stopke ruží?
Vietor čo občas silnejšie zafúka?
Motýľ čo občas zablúdi,
či keď zbadáš na vlákne pavúka?
Kazia ti dojem krtince v tráve,
ktoré slepý krtko z nádeje spravil,
len s jedinou túžbou vnútri, kde nič nie je,
mať malý priestor a byť tam sám pre seba.
Ničia malé kopčeky z hliny krásu lúky a či teba,
stráca čaro a úplnosť aj keď nie je dokonalá?
Táto lúka je ako život sám,
je ako chodník lesom, bez ušliapaných tráv.
Je nádherný a plný chuti žiť,
no sem tam sa objaví krtinec,
dôvod pre bytie sa biť!
Nehnevaj sa na slepých krtkov,
nevedia čo je to svetlo,
nepoznajú farby dúhy,
celý život trávia v tme a to ich azda zmiatlo.
Chcú len dať najavo že aj oni sú tu,
kričia o pomoc, dýchajúc tmu.
Sú súčasťou niečoho,
čo nemá meno,
dopĺňajú dokonalosť,
ako je aj duša a nie telo.
Fredi