Luca

 

My name is Luca,

žijem si svoj vlastný sen,

aj keď si často myslím,

aj keď to často viem,

že som inde, preč,

čo len o mne vieš?

 

Milujem chladný vietor,

žiarivé kvapky na zábradlí,

rôzne ponožky na dvoch nohách,

nápad, čo nič nenahradí.

 

Hviezdy ukryté za mrakom,

omamnú vôňu, kresliacu lakom.

Klaniam sa hadom,

okrídleným vtákom.

 

Prosím Sfingu o nápovedu,

vytvorím si vlastnú vedu.

Vymyslím nápad, ktorý „normálnych“ mrazí,

jem zdravé, čo zuby kazí.

 

Som odetý vo farebnej záclone,

počujem cez ňu krajší svet,

vidím rásť neviditeľný kvet,

ako tvoria včely med.

 

Chytám salamandre za chvosty,

ja môžem.

Vytváram klímu zvanú vášeň,

bez konca.

Rád ťahám kútiky hore,

je to môj deň.

To, že včera bolo,

to už dávno viem.

 

Zajtra má moc,

this is true,

no mám dnešnú noc,

a tá je pravda.

 

Neskúšam žiť Život,

to sa nedá,

ja s ním tancujem,

spievam, žiadna veda.

 

Niekedy uvažujem, čakám, myslím,

niekedy som spontánny, čo sa stane, to len zistím.

Milujem kyslé, chutí mi sladké,

užívam horké a s cibuľou slané.

 

Nelámem si hlavu,

mám len jednu,

snažím sa žiť správne,

podľa svojho svedomia.

 

Čo je správne, pýtať sa nemusím,

vo svojom srdci to nosím.

Nemusím čítať ústavu,

aby som vedel, čo je dobro,

aby som vedel, ako ísť rovno.

 

Stačí mi šumiace lístie,

úsmevy na šibalských perách,

žiadne kľúče na žiadnych dverách.

 

Nemám záujem vedieť,

ako druhým závidieť,

žiarliť a trápiť sa,

či mi bude patriť svet.

 

Svojím najbližším

nazerať do dlane,

či tam niečo majú,

vyčítať pohľadom,

že voči „pravde“ kľajú.

 

Ja bombardujem smiech,

vnútro pokojom a krásou,

milujem zelený liek,

neoháňam sa maskou.

 

Znesiem silné svetlo,

nezvyknem žiť v tme,

viem lietať na metle,

neviem žiť sám,

viem, že SME.

 

Nadácii Prosba

dávam viac ako všetko,

pomáham, keď Nádej sejú,

plním sa ako pohár,

keď sa oči smejú.

 

Som šamanom pohybu človeka,

vidím dôvod v tme zámienka.

 

Ak mi chceš ublížiť, tak ma klam,

aj tak ti dám, všetko čo mám.

Ja znovu dorastiem,

zazelenám sa ako strom,

mám v rukáve žolíka,

nie, nie som Luca,

som Niekto, od Niekadiaľ,

kde vietor fúka.

 

Fredi