Len telo bez duše

Ďakujem, za každú chvíľu,

ktorú som s tebou mohla stráviť.
Nevšimol si si, že ťa ľúbim,
a nádej moju musel si spáliť.

Tak hnusne tá zrada bolela,
tá bolesť, všetko rozbité.
Je to tak smiešne, tak zúfalé,
máš vôbec srdce, aké? Prehnité?

Nemám sa komu na ramenách vyplakať,
len jediné ti môžem sľúbiť,
že nebudem, odmietam sa ľutovať,
aj keď ťa budem navždy ľúbiť.

A vždy keď ťa stretnem na ulici,
strácam hlas, nechápem čo sa deje.
S inými spávaš, lásky sa bojíš.
Kto si? A kam to celé speje?

Pamätáš vtedy na začiatku?
Keď si mal reči medové,
teraz ma necháš trápiť,
nepríde mi to férové.

A ja robím všetko preto,
aby som ťa aspoň vidieť mohla.
Aj keď dušu nemáš, a stratený si,
a moja nádej dávno zdochla.

Tak veľa si toho sľúbil,
tak hľadala som ťa dlho,
si sám, bez budúcnosti,
len ty, a ten tvoj brloh.

Odporne ženy využívaš,
no mňa si sa ani nedotkol,
zrejme som nebola dosť dobrá,
či chcel si ľúbiť? Vodka za vodkou.

Navždy mi ťa bude ľúto,
už nie si človek, len zhúlený tieň.
Ovládajú ťa iné stavy,
a ja ťa tajne milujem.

Vzali mi ťa, a nevrátia späť,
zbožňujem hudbu ktorú robíš.
Prečo sa klameš, zomieraš,
zatváraš oči, trúfalo hanobíš.

Možno si len nahováram, 
že aj z teba by niečo mohlo byť.
Si troska, čo nevidí, nepočuje,
čo ak sa raz nebudeš mať kam skryť?

Naučil si ma mužov nenávidieť,
naučil si ma mať predsudky,
len dočasne, však, sklamem ťa,
ja nemám tvoje pohnútky.

Keby v tebe ešte niečo ľudské bolo,
mohlo nám byť spolu krásne,
ty už ale nie si, len kráčaš bez duše,
a ja o tom píšem básne.

DiDi