Kocúr v čižmách
Kde bolo, tam bolo, nie náhodou na konci sveta, žil si jeden starček. Ten starček mal len starú chatrč, vypĺznutého kocúra, troch nezamestnaných synov a Alzheimera. Tak sa rozhodol, že tým svojim synom rozdelí majetok, kým na to nezabudne.
A tak začal: „Syn môj najstarší, tebe zanechávam túto starú chatku, nech ti ešte slúži dlhé roky. Syn môj prostredný, ty dostaneš veľké ho...jdacie kreslo, ktoré mi spríjemňovalo moje dlhé chvíľky.“ Starký pohladil drevené madlo na kresle a zahĺbil sa do spomienok. „Ocko!... Ocko!... Otec!“ „Čo je, čo sa stalo?“ „A čo dostane Fedor?“ „Aha, na toho som zabudol. Zvláštne. Takže, čo by som ti dal. Dom aj kreslo už je mimo, akcie IBM od dvadsiateho deviateho nemám, pozemky na Floride som už dávno predal, čo by som ti...mám to. Tebe, syn môj najmladší, zostane môj prašivý kocúr.“ Starčok sa naposledy ironicky zasmial a už ho nebolo. Bratia sa teda pekne rozdelili. Najstarší tých dvoch ihneď vyhodil z domu a stredný sa dal do kálania kresla. „Na noc hlásia zimu“ - konštatoval. No čo si mal počať chudák najmladší Fedor? Vybral sa teda preč. Išiel a išiel, až zrazu naňho kocúr prehovoril ľudským hlasom: „Očuj, Fedor, som hladný“. Najmladší syn odskočil a v sebaobrane kocúrovi kopol do členka. „Čo ti šibe? Radšej nájdime nejakého kráľa ktorého ofajčíme.“ „Tak dobre.“ Kocúr sa teda vybral na pole, aby mohol doniesť kráľovi dar. Ako tak leží a čaká, že sa mu niečo chytí do pasce, zistí, že žiadnu pascu nemá. Tak sa rýchlo postavil za strom a čakal, čo k nemu docupká. Bohužiaľ, jediné čo k nemu docupkalo bol medveď a tak sa milý kocúr pratal. „Vieš čo? Mám lepší nápad. Vyzleč sa a skoč do vody. O chvíľu pôjde tadiaľto kráľovská limuzína.“ „A ty si akože kompletný? Však je ľadová voda.“ „Ale ty by si sa aj tak už potreboval okúpať. Dosť ťa cítiť.“ Tak sa teda Fedor vyzliekol a len čo vošiel do žaburiny, išiel okolo kráľ. „Počúvaj ty úchylák“, zakričal kráľ a vyklonil sa z okna. „To, že sa kúpeš nahý v miestnej žumpe, je tvoja vec. Ale nerozhadzuj tu po ceste zdochliny.“ Fedor vybehol z vody s lačným výrazom na tvári, no keď zistil, že pred kráľom leží jeho kocúr a hýbe sa, dosť ho to naštvalo. Vtedy kocúr vyskočil. „Vážený kráľ, tu, môj pán, princ Nemámanifuka tretí sa ako každé ráno kúpal, keď mu dnes ukradli šaty.“ Kráľ sa naňho zahľadel s hnusom v tvári a povedal: „Na, ber si to a padaj:“ Kráľ hodil Fedorovi podložku pod myš a išiel ďalej. Ale kocúr ich predbehol a prišiel ku ženám, čo kosili trávu. „Očúvajte staré, keď tadiaľto pôjde kráľ, povedzte že toto všetko patrí princovi Nemámanifuka. Inak vám dám všetkým zoťať hlavy.“ „Hej mladý“, prehovorila jedna. „Po prvé, ako by si nám ty zoťal hlavy, po druhé, na to podľa občianskeho zákonníka ani nemáš nárok a po tretie, niečo za niečo nie?“ Kocúr teda dal každej po vrecku kávy a keď prechádzal kráľ, ženy povedali, že to tu patrí nejakému Nemámanifukovi. Kocúr ale bežal ďalej a natrafil na chlapov ako žnú pšenicu. „Očúvajte chlapi, keď tadiaľto pôjde kráľ, povedzte, že je to všetko princovo Nemámanifukovo OK? Inak vám dám všetkým zoťať hlavy!“ „A počúvaj, kocúr, toto všetko je už od 1945-ho štátne, tak ťahaj.“ No kocúr aj týchto rýchlo presvedčil, keď im do vrecka dal po sáčkovej polievke, a oni urobili, ako kocúr chcel. Nakoniec sa dostal do zámku, kde býval čarodejník. „Dostalo sa mi do uší, že sa vieš premeniť, na čo chceš. Trebárs na leva, slona alebo Paris Hilton?“ „Samozrejme“ „A vieš sa premeniť aj na myš?“ „No, tak teraz počúvaj ty mňa kocúr. Nielenže sa viem premeniť na čo chcem, ale mám aj IQ 180, tak padaj, kým si to nerozmyslím.“ Ale kocúr bol neodbytný a tak musel zostať na večeru. Len škoda, že ako dezert.
A všetci žili šťastne a hlavne Fedor, ktorý sa teraz niekde potuluje bez šiat, len s podložkou pod myš a v dosť zapáchajúcej podobe.
Fredi