Janko Hraško

Kde bolo, tam bolo, niekde v Žiarskej kotline na úbočí pri Tescu, bol jeden domček a v tom domčeku si žila chudobná starenka s chudobným starčekom. Detí nemali a ako z prvej vety vyplýva, boli chudobní a chalúpku mali prázdnu ako Monsterova hlava.

Starenka, ako tak raz smútila za deťmi, ktoré nikdy nemala, lúskala hrach a jeden jej vypadol priamo do psej kopy ho....kejok, ktorú tam nechal ich Benji. Z hrachu sa začal šíriť obrovský zápach a pred starenku skončil malý zelený človiečik, ktorého prvé slovo nekorešpondovalo so slovníkom slušných slov Slovenskej republiky.  Starenka sa ale potešila, a nemohla uveriť aký veľký hrach im to narástol. Už sa ho chystala hodiť do polievky, keď jej ten malý vysvetlil, že je z jej vlastného hrachu, teda jej syn. Tak sa starenka rozhodla, keď už mala dieťa, že hneď spraví niečo typické pre rodičov. Dala mu prácu. Musel ísť zaniesť jedlo svojmu otcovi, ktorý robil v belianskom družstve. Ešte som vám zabudol povedať, že babka dala synovi nádherné meno po svojej drahej mame. A tak sa Janko vybral na dlhú cestu. Keď však dorazil ku prechodu cez Hron, trochu ho zapieklo, lebo za svoj dlhý (2 a pol hodinový) život sa ešte nenaučil plávať. „Nuž čo!“ povedal si. Vybral z ruksaka polievku, ktorú vylial na zem čiernu od účinkov neškodného závodu od vedľa a použil ju ako vedro, ktorým začal vylievať vodu z Hrona. Keď však zistil, že to nemá zmysel, napadlo mu niečo lepšie a na prechod cez rieku použil most. Ako však prechádzal cez prechod, vypadol mu tanier z batoha, ktorý sa rozsypal po ceste. Modrý kaviár sa kotúľal všade a Janko zachránil len nepatrnú časť. Napchal ho späť do tašky a za malú chvíľu sa dostal na otcove pracovisko, prevoňané belianske družstvo. Ten keď zistil, že mu jeho syn (o ktorého existencii doteraz nevedel a žiadal si rodný list) doniesol len pár modrých vajec s kameňmi, poslal do ri...mavskej soboty, kde vraj predávajú dobré bagety. Ako pusu na líce po ňom hodil kľúč trinástku, ktorá sa v družstve vždy zíde. Janko celý skormútený z toho že nedával pozor na hodine zemepisu (na ktorej nikdy), nebol sa dostal do lesa, kde začul hluk. Boli to zbojníci, ktorí práve vykradli hračkárstvo. Janko medzi nich skočil a so špendlíkom namiesto meča sa im vyhrážal otvorením obálky s antraxom. Zbojníci sa ale len zasmiali a Janka hodili do zeleninovej polievky, ktorá teraz chutila oveľa lepšie. Ten špendlík jej dodal akúsi zvláštnu chuť. No a čo sa stalo s chudákom starkým a starkou? Keďže boli dosť veľkí sklerotici, ani neprišli na to, že vôbec niekedy nejakého syna z hrachu mali a tak si ďalej žili svoj chudobný bezdetný život, no stále s chuťou do roboty, ktorej na družstve bolo vždy dosť... 

Fredi