Jack a fazuľka
Kde bolo, tam bolo, iste viete, niekde na konci sveta, niečo bolo. Bola tam chalúpka. A v tej chalúpke boli potraviny. Lenže - akosi sa im nedarilo. Tetka, čo ich viedla, netušila prečo. Do obchodu už od jeho vzniku neprišiel ešte nikdy nikto. Dokonca ani zlodeji. Tak sa tetka rozhodla, že...napr. musí predať kravu. Poslala svojho jediného syna Jacka do dediny.
„Ale mama! Však to e osem dní cesty transsbírskou magistrálou!“
„Tak neodvrávaj a choď!“ Nuž, milý Jack sa ta vybral. Ako si tak išiel a išiel a išiel, konečne až prišiel a prišiel a prišiel, zbadal prvý stánok. Ibaže (našťastie?) to boli liehovary.
„Však skúsim šťastie aj tu.“ Povedal si oný a podišiel k podnapitému predavačovi. „Hej starý, za koľko kúpiš kravu?
„Dám ti sud.“
„Ale sud si strč vieš kde! (do vrecka)“, vyprskol na chudáčika predavača Jack a prešiel ďalej. Keďže iné stránky ako liehovary tu neboli, Jack sa vrátil k tomu prvému. Teraz bol predavač už riadne opitý a tak Jackovi dal až sud a pol čistého páleného. Jack sa teda s dobrým svedomím a s protizákonne vypáleným štokom vybral naspäť domov. A akéže tam boli oslavy! Keďže bola Jackova mama podobne ako on stará alkáčka, sud stiahli na ex a tou polkou si pripili. No, ale mladý žalúdok mamičky to nevydržal a všetko čo v ten deň skonzumovala skončilo pod oblokom. Povedzme teda, že iba ten štok. Keď sa ráno všetci dvaja prebrali z opice, jeden z nich, ten triezvejší...Jackova mama zistila, že niekto zničil jej nádhernú záhradu chrenu. Namiesto nej tam teraz stála nejaká blbá rastlina. Vyšla von a keď zistila, že je to jahoda siahajúca až do neba, ihneď zobudila Jacka a dala mu stupáka, aby pozberal všetky plody jej večernej práce. Jack si teda nahodil adidasky a už bol hore.
„Aha, stadeto vidno aj náš domček. Teda ešte okrem Eifelovky a spol. No čo Jack nezbadal, keď vyšiel až navrch? Oblak! A potom? Ďalší oblak. Tak sa na to vykašlal a vyliezol po ňom hore, aj keď vedel, že sa to nedá, lebo je to len koncentrovaná vodná para. Keď sa tak vyškriabal až hore, zbadal zámok. „Teda toto vyzerá skôr, ako naša chalúpka.“ A veru že aj bola. Jack v polovici začal liezť dole takže sa vrátil. Ale nevzdával sa a skúsil to znovu. Tentoraz sa skutočne dostal k zámku na oblakoch. „Brííí deň. Je niekto doma? HALOOO!“
„Šak neheč! Nie som hluchá! Čo chceš?“
„Ta ja neviem, hádam aj nejakú zlatú sliepku.“
„Tam v mikrovlnke. Ber si a bež. Teda, ak stihneš ujsť skôr, ako sa vráti môj muž.“ Jack sa na chvíľu zamyslel.
„A prečo máte tú sliepku v mikrovlnke?“
„Ta inkubátor, ne?“
„Jáj, tak to hej.“ Jack vybral sliepku a duril preč. Zrazu však začul, že domov prichádza obor. Na dvore zahučal mohutný zvuk babety a obor vošiel dovnútra. Riadne potiahol nosom a na celý hrad spustil:
„Asi má nádchu. Stará, dones Robitusin.“
„Ale veď ten je proti kašľu!“
„Nevadí, tak si ho dám do nosa...A mimochodom, smrdí tu človečina! Stará, ty prasa!“
„Ale to ja nie.“ To ten, čo nám šlohol zlatú sliepku.“
„Aha...tak nič. Ale čoby!“ Obor sa rozbehol za Jackom, ktorého prezradili jeho žalúdočné problémy a vykrikoval pritom oplzlé nadávky. Jack však pohotovo vyskočil na obrovskú jahodu a štýlovo sa spustil dole. Ibaže aj obor ovládal tajomstvo hrachovej polievky a rýchlo ho doháňal. Keď Jack dopadol, zbehol domov pre sekeru, ibaže zistil, že takú vec ešte nevynašli. Stiahol teda zo steny motorovú pílu a začal milú jahodu rušiť. Keď však znovu zistil, že im majú zaviesť elektrinu až zajtra, nervovo sa zrútil a jahodu začal obhrýzať. Obor pokojne zišiel, zobral si sliepku, s ľútosťou sa pozrel na jahodu obhrýzajúceho Jacka a pomaly sa vyšplhal naspäť. A všetci žili šťastne až na pár výnimiek. Jackova mama sa opäť dostala na liečenie a Jack obhrýza jahodu. No...Teraz už ani nie, keďže mu vypadali zuby. Povedzme, že Jack žil šťastne až kým nerozžužľal jahodu....
Fredi