Empatia

Hráme sa s ohňom.

Lámeme zápalky a plačeme nad tmou.

Nevieme zložiť vetu bez minulého času a s tónom hlasu v smútku a s trasúcimi sa rukami ukazujeme dopredu.

Nevieme si zapamätať že si ubližujeme, aj keď nemusíme.

Pamäť nám mažú v škole a programujú do nej škatuľky pevne ohraničené megabajtami.

Brzda – Spojka – Plyn.

Sto krát opakovaná fráza v autoškole nemá opodstatnenie v bežnom živote. Nevieme čo je to uvoľniť svaly. Ženieme sa za minútovou ručičkou ako keby sme zakaždým zabudli že ona sa na svoje miesto vždy vráti.

Bolí nás niečo vnútri a tvrdými údermi ignorujúc jemné šušťanie hlasov okolo metieme a rozbíjame. Úľava neprichádza ani po zlámaných tituloch.

Usmejme sa na seba bez túžby podpisu nad vodorovnou čiarou.

Podajme si ruky aby sme sa cítili, aby sme zachytili.

Nesúďme, pretože tak odsudzujeme vlastný odraz v zrkadle.

Budujme a kráčajme, buďme.

Fredi