Dievčatko so zápalkami

Kde bolo, tam bolo, na bezmennej ulici zmietanej predavačmi drog, pohľadníc a inými dílermi, na konci sveta, presne na Deň vtákov, ponevieralo sa tu malé dievčatko. S vreckami plnými bieleho prášku obťažovalo okoloidúcich s nádejou, že si niekto kúpi aspoň jeden balík. Dievčatko pochádzalo z chudobnej štvrte v centre Paríža. Jej otec ju poslal predať to posledné čo im zostalo. Práškový cukor bolo malej brčani obľúbené jedlo, no teraz sa ho nesmela ani dotknúť. Záležalo na tom či za peniaze ktoré zarobí,  dostanú víza späť na krásne Slovensko. Aj keď v Leone mali päťizbový dom, konto v banke a na Slovensku ani fuka, snažili sa sem dostať.  Veď domov je domov, nie? Dievčatko malo i oblečenie úbohé. Staré šaty od Versačeho už dávno vyšli z módy a ťapky sa už nenosili! Dievčatko sa teda skrylo do tmavej uličky. Vytiahlo si práškový cukor no ako si chcelo šľahnúť, rozfúkalo ho do vzduchu. Niečo v ňom zazrelo. Pozrelo sa lepšie a uvidelo krásnu čiernu nakazenú zem v okolí Žiaru. Najradšej by sa na ňu pozeralo donekonečna, no obraz krásy Slovenska sa rozplynul. Dievčatko teda znovu načrelo rukou do sáčku a rozhodilo prášok do povetria. Opäť sa jej zjavil obraz krásy mochovských komínov a zelených vôd. Aká nádhera, aký pôvab. No obraz sa opäť rozplynul v dyme odchádzajúcej MB-čky. To tú malú naštvalo, chytila sáčok a vysypala ho celý. Od radosti že sa jej dostal do očí a nevidí začala výskať a skákať. Silnejšie sa nadýchla a pridusená sa snažila dostať z uličky preč. Preplazila sa až na druhú stranu ulice, kde cez ňu nechtiac prešiel cyklista. Vtedy sa jej naposledy zjavil obraz vykradnutej Jednoty a dych vyrážajúcich Tatier po kalamite. Zavrela oči a vzniesla sa do povetria. Asi to bolo tým nákladiakom, ale cítila sa voľná a slobodná. Prebrala sa až vo veľkej tme a na priveľké teplo. V poslednej chvíli ušla z krematória. Aj keď sa ju ešte hrobár snažil chytiť, bezpečne sa dostala až domov. Teraz žije šťastne a predáva... Práškový cukor? No to je otázne, ale hlavné je, že žila šťastne až do smrti...

Fredi