Dáždnik

Keď sa vonku rozprší,

keď padá ten zlatý prach,

srdce sa mi rozbúši,

necítim už žiaden strach.

 

 

Viem len jedno,

chcem byť v ňom,

chcem byť dažďom,

chcem byť snom.

 

 

Dáždnik, ten vynález rokov,

používam každý deň,

keď sa nechcem nakaziť,

keď sa musím pýtať „smiem“?

 

 

Ochráni ma pred zlom, klamstvom,

tieňom v duši človeka,

zastaví ten nával hnusu,

uchráni pred svätým panstvom.

 

 

 

Tancovať bosí na tráve,

za ranného dažďa,

chcieť sa stretnúť v JEHO sláve,

túži duša každá.

 

 

Postiť sa deň proti hriechu,

nájsť svoj svet len v tóne smiechu,

postaviť sa pod ten jas,

pod hviezdy a dúhy krás.

                                                Fredi