Čo robiť?

Čo robiť keď som vzadu,
nestíham a som blízko pádu?
Ťažké kvapky bijú na zem,
irónia, hnev, strach... áno ja viem.

Udierajú tam hlboko a stále,
ostávajú, vrývajú sa.
Srdce nemám predsa vytesané v skale.
Hore pozriem sa!

Neviem, či cítiš moju dlaň,
túžbu objať, prosím vstaň!
Či cez sklo hľadíš na môj pád,
viem pomohol by si veľmi rád.

Slová sú už také čisté,
výčitky viac nepoznám.
Nikdy to nebude také isté,
lietať však nebudeš nikdy sám.

Tinka