Chýbaš

Och, ako chýbaš!

Ty, ktorú som nechal ísť.

Ako rád by som opäť cítil šteklenie tvojich vlasov na tvári.

Zas mal pocit že mám kam prísť.

Privrel by som oči pri tvojom smiechu,

aj keď ho stále poznám naspamäť

a vryl by som si ho do najhlbšej časti svojej duše.

 

Och, ako chýbaš!

Ty, ktorú som ešte nestretol.

Ktorej stopy v snehu vidím pred sebou,

no pre hmlu strácam obrys tvojich bokov.

Máš svoje miesto v mojej dlani

a múdrosť vrásky vyryté do rokov.

 

Och, ako chýbaš!

Ty, ktorého vídavam.

Zjavíš sa a zmizneš vždy keď som na dosah tvojho dychu.

Svet zastane pri pohľade do tvojich očí

a stráca sa pri jedinom mrknutí.

Vždy si tu bol a nikdy som ťa nestretol.

Dávaš mi nádej a márny pocit moci.

Tvoje pevné objatie ma vezme tam,

kde sme len my dvaja,

hviezdami požehnaní cvoci.

 

Och, ako chýbaš!

Moje Ja, ktoré hľadám každé ráno keď vstávam zo sna.

Vystieram krídla a vravím si, že to prejde.

Že za ďalším kopcom už pristanem.

Pri každej radosti, pri každom smútku,

utiekam sa k tebe.

Chýbaš

a viem, že s trochou odvahy ťa vždy nájdem v sebe. 

 

Fredi