Chorí
30.09.2012 11:42
Nepozeráš správy, lebo ľudia sú tam chorí.
Ukazujú čo sa deje v uliciach,
hovoria že svet stále niečo bolí.
Ty nosíš šatku okolo krku,
tváriš sa nezávisle,
šepkáš druhým že poznáš tú stoku,
že ti je z nich zle.
Označuješ prstom,
balíš ich do škatule,
vzdal si to so svetom,
všetko je už nanič, na nule.
Hovoríš o pravde, láske, statočnosti,
ale keď je treba konať,
utekáš a kričíš od bolesti.
Krásne reči o prežití,
náruč myšlienok od "veľkých mysliteľov",
žiješ podľa svojho ega,
nevieš čo znamená mať priateľov.
Aké je to dať sa celý,
skrývaš si to svoje "verím",
v chráme sedíš v prvom rade,
a smeješ sa na cudzom páde.
Je len jedno a to si Ty,
poznáš len svoje potreby.
Slovo "prepáč" ťa páli na perách,
ako obraz mimo tvojho vkusu,
čo niekto vyryl po stenách.
Niečo nie je tak, ako si zvyknutý,
smeješ sa a trháš vlajky,
z úst ti idú nezmysli,
akí sú všetci chorí.
Nevieš čo je to zrkadlo,
žiješ v tme a rečníš o lúčoch,
píšeš ako ťa druhí mučia,
svojou hlúposťou a tým,
že nekvákajú, ale syčia.
Nie si schopný pochopiť druhého,
no oháňaš sa textom od Boha,
zabudol si, že človeka stvoril nahého,
a že to bola Božia podoba.
Byť zakomplexovaný, to bolí,
no nie teba, lebo ty žiješ vo svojej hlave,
kde sú všetci zlí a hlúpi,
no to ty si dutá obluda.
Fredi