Časy sa menia

 

 

Bodka je vraj koniec.

Časy sa vraj menia.

Kedysi to bol len zvonec,

len z rozprávok, z časov snenia.

 

Teraz s falošným úsmevom,

s nožom ukrytým v dlani,

čo krváca jasným svetlom,

vzatým od pozvaných.

 

Nemôžeš rozhodnúť o konci,

nedovolím prísť tej tme.

To, čo ťa unáša, nemá toľko moci,

ako Ruka zhora, čo o tebe všetko vie.

 

Nezabúdaj, že máš dušu.

Plnú dúhy, plnú stránok smiechu.

To, že stretáš ľudí ktorí kúšu,

pretože si nevidela kvitnúť viechu.

Neznamená to, že je koniec,

časy sa nezmenili.

 

Len pohľad na vec má svoj čas,

ako keď vzduch z ohniska sme zavlnili,

ako keď spoločné plány viazali nás.

 

Rovnaké školy a rovnakí ľudia,

rovnaké sny a slzy ktoré po tvári blúdia.

Rovnaký smiech a rovnaká choroba,

tam, v hlave, ktorá si ťa smiechom omotá.

 

Aj keď teraz je noc,

ja vidím mesiac.

Čakám kým začne polárny deň,

ja viem že sa dočkám,

ja to proste viem. 

 

Fredi