Boj

Všetko skladám sem, ako blázon na dne,
keď cítim prach zeme, píšem básne.
To, čo vyjadrí len pohľad,
vtedy slza sa srdca dotkne.
Roztopí ho ako slnečný lúč,
a až do hĺbky vnikne.

Tieto chvíle sú predsa krásne,
svojím spôsobom cudzie aj vzácne.
Nerodíme sa s manuálom, čo vraví ako žiť.
Preto spravíme ešte milión chýb,
kým sa nám podarí nad sebou zvíťaziť.

Ublížime, paradoxne nechtiac.
Nemo kričíme slová,
či už menej alebo viac.
Vzniká bolesť zas a znova.

V duši mi šepká tichý hlas:
„Je tu sila! V tebe, v nás!“
Možno spadneš na kolená,
ale ten boj neprehráš.
Pokiaľ sa sám nevzdáš.

Tak ostáva dobojovať boj.
Zatlačiť smútok, zaveliť útok.
Povedať si: „Život je môj.“
Dokresliť trojlístku štvrtý lístok.

Tinka